CR-27 NE C
Centrálnou témou
dnešnej liturgie slova je viera v niektorých dôležitých
aspektoch.
Prvé čítanie v
poslednej vete hovorí o jednom z nich: „Spravodlivý bude žiť
zo svojej viery.“ Tá dnešná
stať z knihy proroka Habakuka je pre potreby liturgie zložená z
dvoch nezávislých celkov. Prvé dva verše sú prevzaté z prvej
kapitoly knihy a sú prorokovou žalujúcou modlitbou. Habakuk musí
byť asi zúfalý, keď sa pýta: „Pane, dokedy budem
volať a nevypočuješ?“
Ďalšie
dva verše sú prevzaté z druhej kapitoly a sú Božou odpoveďou na
prorokovu žalobu: Napíš videnie, čo si videl. Ak aj
teraz nedostávaš odpoveď, ver, „lebo určite príde a nebude
meškať... Spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“ To
Habakukovo „dokedy ešte?!“ je
bez viery neúnosné, ak by Habakuk neveril..., je otázne, či by
mal motív žiť ďalej. „Spravodlivý bude žiť zo
svojej viery“ aj tam, kde bez
viery niet o čo oprieť život, kde inak nie je prečo žiť.
Dnešný
žalm obsahuje narážky na zlyhanie Izraelitov pri Massa a Meríba,
keď bola ich viera vyskúšaná nedostatkom a nepohodlím a oni
zlyhali a reptali proti Pánovi. Podľa refrénu by sme mohli
zostaviť druhú bod: viera je počúvaním Pánovho hlasu
s nezatvrdnutým srdcom.
V
evanjeliu čítame o činnej viere: keby ste mali hocijako malú
vieru, nie je to prekážkou, aby sa prejavila vo veľkých činoch.
Aj malá viera koná veľké skutky. Len „keby ste mali
vieru.“
Napokon Pavol v
liste Timotejovi radí: roznecuj v sebe Boží dar, ktorý je v
tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk. Ak pod tým
vkladaním rúk chápeme krst, spojený s birmovaním, potom
má Timotej roznecovať dar viery, ktorú dostal a ktorej potvrdením,
rozhojnením a posvätením bolo Pavlovo vkladanie rúk.
Ak pod ním chápeme
Timotejovu biskupskú vysviacku, ktorú prijal od Pavla vkladaním
rúk (asi pravdepodobnejšie), potom sú výzvou, aby Timotej
rozvíjal tento dar a charizmu (mimo iného chrániť, interpretovať
a odovzdávať poklad viery) vo viere, že tak koná mocou Ducha
Svätého, ktorý v ňom prebýva.
Keď to všetko
zhrnieme:
- „Spravodlivý bude žiť zo svojej viery“ aj tam a vtedy, kde a keď sa bez viery prežiť nedá.
- Viera je počúvaním Pánovho hlasu s nezatvrdnutým srdcom – nezatvrdujte svoje srdcia ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti!
- Aj malá viera môže konať veľké skutky. Len aby sme mali vieru.
- Vieru treba roznecovať, inak povedané: prehlbovať, rozširovať, budovať, posilňovať... Nie kopať nové studne, ale čistiť a prehlbovať tú jednu jedinú.
Žime z viery. Bez
šomrania ako v Meríbe. Konajme skutky viery. Roznecujme dary, ktoré
sme vo viere dostali. Roznecujme svoju vieru.
