O viere

CR-27 NE C

Centrálnou témou dnešnej liturgie slova je viera v niektorých dôležitých aspektoch.

Prvé čítanie v poslednej vete hovorí o jednom z nich: „Spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“ Tá dnešná stať z knihy proroka Habakuka je pre potreby liturgie zložená z dvoch nezávislých celkov. Prvé dva verše sú prevzaté z prvej kapitoly knihy a sú prorokovou žalujúcou modlitbou. Habakuk musí byť asi zúfalý, keď sa pýta: „Pane, dokedy budem volať a nevypočuješ?“
Ďalšie dva verše sú prevzaté z druhej kapitoly a sú Božou odpoveďou na prorokovu žalobu: Napíš videnie, čo si videl. Ak aj teraz nedostávaš odpoveď, ver, „lebo určite príde a nebude meškať... Spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“ To Habakukovo „dokedy ešte?!“ je bez viery neúnosné, ak by Habakuk neveril..., je otázne, či by mal motív žiť ďalej. „Spravodlivý bude žiť zo svojej viery“ aj tam, kde bez viery niet o čo oprieť život, kde inak nie je prečo žiť.


Dnešný žalm obsahuje narážky na zlyhanie Izraelitov pri Massa a Meríba, keď bola ich viera vyskúšaná nedostatkom a nepohodlím a oni zlyhali a reptali proti Pánovi. Podľa refrénu by sme mohli zostaviť druhú bod: viera je počúvaním Pánovho hlasu s nezatvrdnutým srdcom.

V evanjeliu čítame o činnej viere: keby ste mali hocijako malú vieru, nie je to prekážkou, aby sa prejavila vo veľkých činoch. Aj malá viera koná veľké skutky. Len „keby ste mali vieru.“

Napokon Pavol v liste Timotejovi radí: roznecuj v sebe Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk. Ak pod tým vkladaním rúk chápeme krst, spojený s birmovaním, potom má Timotej roznecovať dar viery, ktorú dostal a ktorej potvrdením, rozhojnením a posvätením bolo Pavlovo vkladanie rúk.
Ak pod ním chápeme Timotejovu biskupskú vysviacku, ktorú prijal od Pavla vkladaním rúk (asi pravdepodobnejšie), potom sú výzvou, aby Timotej rozvíjal tento dar a charizmu (mimo iného chrániť, interpretovať a odovzdávať poklad viery) vo viere, že tak koná mocou Ducha Svätého, ktorý v ňom prebýva.

Keď to všetko zhrnieme:
  • Spravodlivý bude žiť zo svojej viery“ aj tam a vtedy, kde a keď sa bez viery prežiť nedá.
  • Viera je počúvaním Pánovho hlasu s nezatvrdnutým srdcom – nezatvrdujte svoje srdcia ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti!
  • Aj malá viera môže konať veľké skutky. Len aby sme mali vieru.
  • Vieru treba roznecovať, inak povedané: prehlbovať, rozširovať, budovať, posilňovať... Nie kopať nové studne, ale čistiť a prehlbovať tú jednu jedinú.
Žime z viery. Bez šomrania ako v Meríbe. Konajme skutky viery. Roznecujme dary, ktoré sme vo viere dostali. Roznecujme svoju vieru.