CR-30 NE C: Lk 18, 9-14
Prišiel list. Doporučený. Odosielateľ: nejaký Lukáš. Adresa: Tým, ktorí si namýšľajú, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdajú. Prevziať, neprevziať? Otvoriť, neotvoriť? Poštár trvá na tom, že odosielateľ sa nepomýlil.
Otvorím. A čo je dnu? Čítam: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik...“ atď. Ale o tom všetkom sme už dnes počuli.
V chráme sú vlastne traja: farizej, mýtnik... a ten tretí, skrytý niekde za stĺpom, ten, o ktorého by tam malo ísť.
Pozrime si doklady tých prvých dvoch, nech vieme, koho máme pred sebou. Farizej: spravodlivý zo spravodlivých, robí všetko ako má, prišiel do chrámu, lebo tak to má byť. Prišiel sa modliť a ako správny svätuškár popritom stíha vykrúcať krk, poobzerať si všetko a všetkých okolo seba, aby mohol skonštatovať: ďakujem ti, že nie som ako tí druhí, napríklad ako tamten mýtnik...
A ďalej tento namyslený páv pokračuje výpočtom všetkého, čo považuje za najdôležitejšie vo svojom živote. Je „veriaci.“ Potrebuje Boha. To by bol trapas, keby Boh neexistoval. Načo by potom bola všetka tá jeho námaha... Má to premyslené. Teraz je „vzorom“, zberá kredity, aby sa raz mohol pyšne postaviť pred Boha a spýtať sa: Tak kde mám to nebo, ktoré som si zaslúžil. Je všetko pripravené na môj príchod?! To by bolo sklamanie, keby Boh nebol!
A čo ten druhý? Mýtnik: vyberač daní, kolaborant, zlodej, darmožráč, čo sa viery týka, prakticky neveriaci... žiaden ideál. A že je teraz v chráme? No asi ho niečo osvietilo a možno má len problémy, strach z výpalníkov, možno spreneveril príliš veľa... nevieme presne. Spoveď za neho už vykonal farizej. Tento iba hovorí: Buď milostivý mne hriešnemu.
A čo na to ten tretí? Pozorovateľ spoza stĺpa? Keď odišli, ukázal sa aj on. Iba skonštatoval: Obaja majú toho dosť za lubom. Ale len ten druhý odišiel z chrámu ospravedlnený, prvý nie! Možno preto, že len ten druhý prosil o odpustenie, ten prvý sa len chvastal.* Každý dostal to, o čo prosil. Mýtnik odpustenie a farizej nič, lebo nič nechcel!
Nechváli farizeja a ani mýtnika. Nedáva ho za vzor života! Iba ak za vzor pokornej modlitby!
Stále tomu nerozumiem. Ten list je určený pre niekoho iného. Nie pre mňa. Ale poštár trvá na svojom. Ukazuje na adresu: Tým, ktorí si namýšľajú, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdajú. List je doporučený! A do vlastných rúk. Nechápem. Alebo nechcem pochopiť?
Ozaj nedostali ste aj vy podobný list? Určite nie? Skúste pozrieť do schránky! Sú poštári, ktorí chodia aj v nedeľu.
____________________________________
* Por.: Pronzato, A., Nepohodlné evanjeliá, s. 217.
