CR-29 NE C
Na
detskej omši sme dnes mali komiks. Na prvom obrázku bol človiečik,
ktorý práve počul slová z dnešného evanjelia: Boh obráni
svojich vyvolených, čo k nemu volajú.
No len
čo sa domodlil (tretí obrázok), trafil ho zozadu kameň do hlavy.
Reakcia je zrejmá: smútok, hnev, nedôvera, trpkosť a otázka:
„Prečo?!“
Komiks má aj pokračovanie, ale o tom neskôr. Vráťme sa na začiatok, k
povzbudeniu k viere, že Boh obráni svojich vyvolených,
čo k nemu volajú. Lebo to je
téma dnešnej liturgie slova.
My
kresťania sa výberom (kombináciou) týchto textov máme povzbudiť
a uistiť vo viere, že Boh obráni svojich vyvolených, čo
k nemu volajú.
V
prvom čítaní sme svedkami toho, ako Boh chráni svoj vyvolený
národ. Izraeliti sú na púšti, putujú z Egypta do zasnúbenej
krajiny, z otroctva na slobodu, učia sa žiť ako slobodní. A
zlyhávajú. V sedemnástej kapitole knihy Exodus sú len dve
epizódy. Prvá opisuje nedôveru ľudu voči Bohu, reptanie proti
Mojžišovi a Áronovi pri Massa a Meríba (Massáh =
pokúšanie, Meribáh = vadenie)
i to, ako vo viere zakolísali aj
títo dvaja. A Boh im predsa dá vodu zo skaly, na ktorú Mojžiš
udrie palicou. V zápätí sa objavia Amalekiti a ohrozujú putujúci
ľud. Jozue a jeho muži bojujú v údolí, Mojžiš s Áronom a
Hurom na vrchu. Jozue mečom, obráteným proti nepriateľovi, Mojžiš
modlitbou, obrátený smerom k Bohu, v rukách drží palicu, ktorá
je fyzickou oporou jeho viery v to, že Boh obráni svojich
vyvolených, čo k nemu volajú.
Tú
istú vieru vyjadruje aj žalmista. Dnes sme spievali: „Svoj
zrak upieram na vrchy: príde mi odtiaľ pomoc? Pomoc mi príde od
Pána, ktorý stvoril nebo i zem.“ Prečo
upiera svoj zrak na vrchy a čaká odtiaľ pomoc? Je tak trochu ako
Jozue, ktorý sa chce uprostred zápalu boja uistiť, že má
Mojžišovu modlitbovú podporu. Ale autor žalmu mal na mysli asi
niečo iné: Izraeliti sa modlievali so zdvihnutými rukami, obrátení
smerom k svätyni. A keď boli od Jeruzalema ďaleko, obracali sa pri
modlitbe smerom k Júdskym horám, kde chrám ležal.
Hoci
kontext druhého čítania je iný, v tomto zmysle ho tiež môžeme
chápať ako povzbudenie vo viere. Pavol hovorí: „vytrvaj
v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené.“ Dôraz je na
slove vytrvaj.
A
ďalej nás odkazuje na Sväté písmo, v ktorom môžeme (a máme)
svoju vieru (i vieru iných) zakoreňovať i živiť. O tom, ako to
robiť, viac v Aktivizačníku 54/60.
A
ako pokračoval ten komiks? Na poslednom obrázku je Ježiš, stojí
s rozpätými rukami a vlastným telom chráni toho človiečika pred
spŕškou kameňov, čo sa na neho sype. Jeden sa zachytiť
nepodarilo... Ten Ježiš tam bol stále. A stále zachytávala
väčšinu kameňov. Len ten človiečik ho nevidel.
A
tak ťa Pane prosím pre nás všetkých o dar vytrvalej viery v to,
že ty ochrániš svojich vyvolených, že
pomoc nám príde od teba, ktorý si stvoril nebo i zem, že
stojíš pred nadmi a zachytávaš väčšinu úderov, namierených
voči nám; že to robíš, aj keď ťa pre bolesť, hnev, slzy alebo
trpkosť nevidíme. Amen.
