Boh obráni svojich vyvolených

CR-29 NE C

Na detskej omši sme dnes mali komiks. Na prvom obrázku bol človiečik, ktorý práve počul slová z dnešného evanjelia: Boh obráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú.

A zobral ich vážne - na druhom obrázku kľačal a v modlitbe prosil Boha o pomoc.

No len čo sa domodlil (tretí obrázok), trafil ho zozadu kameň do hlavy. 

Reakcia je zrejmá: smútok, hnev, nedôvera, trpkosť a otázka: „Prečo?!“

Komiks má aj pokračovanie, ale o tom neskôr. Vráťme sa na začiatok, k povzbudeniu k viere, že Boh obráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú. Lebo to je téma dnešnej liturgie slova.
My kresťania sa výberom (kombináciou) týchto textov máme povzbudiť a uistiť vo viere, že Boh obráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú.
V prvom čítaní sme svedkami toho, ako Boh chráni svoj vyvolený národ. Izraeliti sú na púšti, putujú z Egypta do zasnúbenej krajiny, z otroctva na slobodu, učia sa žiť ako slobodní. A zlyhávajú. V sedemnástej kapitole knihy Exodus sú len dve epizódy. Prvá opisuje nedôveru ľudu voči Bohu, reptanie proti Mojžišovi a Áronovi pri Massa a Meríba (Massáh = pokúšanie, Meribáh = vadenie) i to, ako vo viere zakolísali aj títo dvaja. A Boh im predsa dá vodu zo skaly, na ktorú Mojžiš udrie palicou. V zápätí sa objavia Amalekiti a ohrozujú putujúci ľud. Jozue a jeho muži bojujú v údolí, Mojžiš s Áronom a Hurom na vrchu. Jozue mečom, obráteným proti nepriateľovi, Mojžiš modlitbou, obrátený smerom k Bohu, v rukách drží palicu, ktorá je fyzickou oporou jeho viery v to, že Boh obráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú.
Tú istú vieru vyjadruje aj žalmista. Dnes sme spievali: „Svoj zrak upieram na vrchy: príde mi odtiaľ pomoc? Pomoc mi príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem.“ Prečo upiera svoj zrak na vrchy a čaká odtiaľ pomoc? Je tak trochu ako Jozue, ktorý sa chce uprostred zápalu boja uistiť, že má Mojžišovu modlitbovú podporu. Ale autor žalmu mal na mysli asi niečo iné: Izraeliti sa modlievali so zdvihnutými rukami, obrátení smerom k svätyni. A keď boli od Jeruzalema ďaleko, obracali sa pri modlitbe smerom k Júdskym horám, kde chrám ležal.
Hoci kontext druhého čítania je iný, v tomto zmysle ho tiež môžeme chápať ako povzbudenie vo viere. Pavol hovorí: „vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené.“ Dôraz je na slove vytrvaj. A ďalej nás odkazuje na Sväté písmo, v ktorom môžeme (a máme) svoju vieru (i vieru iných) zakoreňovať i živiť. O tom, ako to robiť, viac v Aktivizačníku 54/60.

A ako pokračoval ten komiks? Na poslednom obrázku je Ježiš, stojí s rozpätými rukami a vlastným telom chráni toho človiečika pred spŕškou kameňov, čo sa na neho sype. Jeden sa zachytiť nepodarilo... Ten Ježiš tam bol stále. A stále zachytávala väčšinu kameňov. Len ten človiečik ho nevidel.

A tak ťa Pane prosím pre nás všetkých o dar vytrvalej viery v to, že ty ochrániš svojich vyvolených, že pomoc nám príde od teba, ktorý si stvoril nebo i zem, že stojíš pred nadmi a zachytávaš väčšinu úderov, namierených voči nám; že to robíš, aj keď ťa pre bolesť, hnev, slzy alebo trpkosť nevidíme. Amen.