Bezohľadní...

CR-26 NE C: Am 6, 1ab. 4-7

Liturgia slova minulej nedele nás orientovala na materiálnu oblasť nášho života s jasným Ježišovým upozornením: Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Dnes ide ďalej. Ukazuje nám, na čo sa zamerať.
To, k čomu nás dnešná liturgia slova povzbudzuje, sa dá jedným slovom nazvať ohľaduplnosť, aktívna pozornosť, či záujem o druhých.
V prvom čítaní sme počuli Amosovo proroctvo proti obyvateľom Jeruzalema a Samárie. Mohli by sme sa právom pýtať, čo je na tom zlé, že sa cítia bezpečne, že sa zabávajú, že žijú svoj pohodlný život. Nuž zlé na tom nie je nič. Ibaže pri tom všetkom im chýbal záujem o vlastný národ.
Prorok Amos vystupuje v období, keď si Izraelské a Júdske kráľovstvo žijú v relatívnom pokoji a pohode. Relatívnom preto, že sa to samozrejme netýkalo všetkých. A tiež preto, že to bol falošný pokoj. Ľudia boli na tom dobre hospodársky, no mravne upadali. Postupne sa odkláňali od úcty k pravému Bohu. Bola v tom akási móda. Čím bohatší a vplyvnejší človek, tým väčší náboženský chaos okolo seba. Na vrchole toho celého stáli vodcovia ľudu, ktorí stavali chrámy pohanským božstvám. Motívom zdá sa nebola pomýlená viera, ale móda.

Odkláňali sa od Boha, sústreďovali sa viac na seba a svoje starosti a stávali sa čoraz ľahostajnejšími voči svojmu okoliu. A zatiaľ okolití nepriatelia silneli. Ale nikto tomu nevenoval pozornosť, kým sa ho to nedotýkalo bezprostredne. Až prišiel čas pádu, porážky a babylonského otroctva. A tí, čo si leňošili a starali sa len o seba, kráčali ako prví. Babylončania nechali v krajine len prostý ľud. Šľachtu, bohatých, obchodníkov, remeselníkov... všetkých odvliekli.
Na druhej strane Izraeliti sa museli dostať do Babylonského zajatia, aby sa konečne vyslobodili zo zajatia svojej ľahostajnosti.
Toto je krátka epizódka z dejín jedného národa. Niečo podobné postihlo aj iné veľké civilizácie. Izraeliti mali šťastie, prežili dodnes. Iné, mocné národy zanikli.
A aby sme neuvažovali len o tom, čo bolo, všímajme si, ako je to s nami. Všimnime si napríklad naše rozhovory. O kom, o čom najviac rozprávame?
  • Možno sa mýlim, ale zdá sa, že na prvom mieste o sebe. Poznáte to: všetci okolo mňa sú egoisti. Každý myslí len na seba. Iba ja myslím na mňa.
  • Potom rozprávame o hmotných veciach – čo mám a čo chcem mať, čo som urobil a čo musím urobiť.
Nedávno som sa pýtal mladých, čo chcú v živote dosiahnuť. Odpovede boli rôzne: jedni by chceli mať rodinu, iní dobrú prácu, ďalší hovorili, že chcú mať dobré deti, dievčatá chcú dobrého manžela, chalani manželku... Rôzne odpovede, no majú niečo spoločné: všetci chcú niečo alebo niekoho mať. A nikto nechce byť dobrým manželom, manželkou, otcom, mamou, študentom, zamestnancom, človekom...

Okamih, keď človek od chcem byť prejde natrvalo ku chcem mať, je kritický. Človek sa stal zajatcom seba samého. Nikto a nič ho viac nezaujíma. A to je začiatok konca.
Je na nás, aby sme takto smutne neskončili.