CR-21 NE C
Z
textov dnešnej liturgie slova mi zvlášť rezonujú slovesá
priviesť
a vojsť.
Prvé nachádzame v prvom čítaní, kde Boh cez Izaiáša hovorí:
Privedú všetkých vašich bratov zo všetkých
národov do domu Pánovho a vyberiem si aj z nich kňazov a levitov…
Pre
židov to znamenalo novinku, Boh prijíma za svojich nie len ich, ale
všetkých ľudí všetkých národov. Pre nás kresťanov to už
taká novinka nie je. No potrebujeme sa lepšie pozrieť na to
slovíčko privedú. Kto
ich privedie? My, ty a ja. Nikto to za nás neurobí.
Určite
ste si aj vy všimli, že ľudí v našich kostoloch z roka na rok
ubúda. Je nás stále menej a menej. Na druhej strane oproti v
nákupnom centre problém s návštevnosťou rozhodne nemajú. Banky
a obchodné domy sú plné a niekedy ich sami voláme modernými
chrámami. Dvere bánk či hypermarketov sú zvyčajne veľké,
presklenné, vybavené senzormi, takže sa samé otvoria, akonáhle
sa k nim človek priblíži. Na kostoloch máme hrubé masívne dvere
s mrežami a keď človek len tak nakukne, nevidí veľa…
Nemyslím
ale, že potrebujeme vymeniť dvere. Skôr sa potrebujeme stať tými,
ktorí pozývajú za Kristom a privádzajú k nemu. My máme byť tí,
ktorí privedú
všetkých bratov a sestry zo všetkých národov do domu Pánovho…
Druhé
sloveso nachádzame v dnešnom evanjeliu. Ježiš nás upozorňuje,
že vojsť
je
náročné a zaväzujúce. Niekto
sa ho spýtal: Učiteľ,
je málo tých, ktorí budú spasení?
Ježiš neodpovedá ma túto otázku, lebo to, či budeme spasení,
závisí v tejto fáze už len od nás. Nehovorí, koľkí ľudia
budú spasení. Miesto toho vysvetľuje, čo treba robiť, aby sme
spásu dosiahli! Hovorí nám: Usilujte
sa vojsť tesnou bránou. Aj
deti vedia, že prechádzať úzkym otvorom znamená niekedy sa
skrčiť, zohnúť chrbát, niečoho sa vzdať.
