Vojsť a priviesť

CR-21 NE C

Z textov dnešnej liturgie slova mi zvlášť rezonujú slovesá priviesť a vojsť. Prvé nachádzame v prvom čítaní, kde Boh cez Izaiáša hovorí: Privedú všetkých vašich bratov zo všetkých národov do domu Pánovho a vyberiem si aj z nich kňazov a levitov…
Pre židov to znamenalo novinku, Boh prijíma za svojich nie len ich, ale všetkých ľudí všetkých národov. Pre nás kresťanov to už taká novinka nie je. No potrebujeme sa lepšie pozrieť na to slovíčko privedú. Kto ich privedie? My, ty a ja. Nikto to za nás neurobí.

Určite ste si aj vy všimli, že ľudí v našich kostoloch z roka na rok ubúda. Je nás stále menej a menej. Na druhej strane oproti v nákupnom centre problém s návštevnosťou rozhodne nemajú. Banky a obchodné domy sú plné a niekedy ich sami voláme modernými chrámami. Dvere bánk či hypermarketov sú zvyčajne veľké, presklenné, vybavené senzormi, takže sa samé otvoria, akonáhle sa k nim človek priblíži. Na kostoloch máme hrubé masívne dvere s mrežami a keď človek len tak nakukne, nevidí veľa…
Nemyslím ale, že potrebujeme vymeniť dvere. Skôr sa potrebujeme stať tými, ktorí pozývajú za Kristom a privádzajú k nemu. My máme byť tí, ktorí privedú všetkých bratov a sestry zo všetkých národov do domu Pánovho…
Druhé sloveso nachádzame v dnešnom evanjeliu. Ježiš nás upozorňuje, že vojsť je náročné a zaväzujúce. Niekto sa ho spýtal: Učiteľ, je málo tých, ktorí budú spasení? Ježiš neodpovedá ma túto otázku, lebo to, či budeme spasení, závisí v tejto fáze už len od nás. Nehovorí, koľkí ľudia budú spasení. Miesto toho vysvetľuje, čo treba robiť, aby sme spásu dosiahli! Hovorí nám: Usilujte sa vojsť tesnou bránou. Aj deti vedia, že prechádzať úzkym otvorom znamená niekedy sa skrčiť, zohnúť chrbát, niečoho sa vzdať.