Sväté zhromaždenie

Cesta by tu bola, len treba po nej kráčať...

CR-17 PI: Lv 23, 1.4-11.15-16.27.34b-37 (I.)

Spoločným prvkom textov dnešnej bohoslužby slova je zhromaždenie. A to nie obyčajné, ale liturgické. V prvom čítaní sme počúvali nariadenia o liturgických zhromaždeniach starovekých Izraelitov, v evanjeliu vidíme Ježiša, vyučujúceho počas synagogálnej liturgie a žalm 81, z ktorého úryvky sme spievali, bol pravdepodobne žalmom pre liturgiu sviatkov Veľkej noci.
Liturgické zhromaždenie sa schádza na počúvanie Božieho slova a na obetu. Dôraz sa kladie na to zhromaždenie. Človek sa môže sám modliť, ale nemôže sám sláviť liturgiu, pretože tá je spoločným slávením jednoty celého Božieho ľudu. Spolu počúvame, čo nám Pán hovorí vo svojom slove a každý z nás prináša niečo zo svojho na obetu.

Dnes je, zdá sa, najťažšie (subjektívne) pre kresťanov obetovať ani nie veci alebo peniaze, ale skôr čas, pohodlie či službu. Lenže práve to najviac potrebujeme, ak chceme byť živou Cirkvou. Potrebujeme ochotne dávať svoj čas, zriekať sa pohodlia a prijímať miesto neho dobrovoľnícku službu v prospech spoločenstva.