 |
| Cesta by tu bola, len treba po nej kráčať... |
CR-17 PI: Lv 23, 1.4-11.15-16.27.34b-37 (I.)
Spoločným prvkom
textov dnešnej bohoslužby slova je zhromaždenie. A to nie
obyčajné, ale liturgické. V prvom čítaní sme počúvali
nariadenia o liturgických zhromaždeniach starovekých Izraelitov, v
evanjeliu vidíme Ježiša, vyučujúceho počas synagogálnej
liturgie a žalm 81, z ktorého úryvky sme spievali, bol
pravdepodobne žalmom pre liturgiu sviatkov Veľkej noci.
Liturgické zhromaždenie
sa schádza na počúvanie Božieho slova a na obetu. Dôraz sa
kladie na to zhromaždenie. Človek
sa môže sám modliť, ale nemôže sám sláviť
liturgiu, pretože tá je
spoločným slávením jednoty celého Božieho ľudu. Spolu
počúvame, čo nám Pán hovorí vo svojom slove a každý z nás
prináša niečo zo svojho na obetu.
Dnes
je, zdá sa, najťažšie (subjektívne) pre kresťanov obetovať ani
nie veci alebo peniaze, ale skôr čas, pohodlie či službu. Lenže
práve to najviac potrebujeme, ak chceme byť živou Cirkvou.
Potrebujeme ochotne dávať svoj čas, zriekať sa pohodlia a
prijímať miesto neho dobrovoľnícku službu v prospech
spoločenstva.
