CR-17 ST: Ex 34, 29-35 (I.)
Na
dnešnom prvom čítaní ma zaujala žiariaca tvár. Mojžiš sa
vrátil zo stretnutia s Bohom a tvár mu žiarila. Biblický autor
nevysvetľuje, či išlo o nejaký nadprirodzený úkaz, či mu tvár
nejako svietila alebo či žiarila trebárs ako tvár zamilovaného...
Tak
či tak na Mojžišovi bolo vidieť, že sa stretol s Pánom. Jeho
tvár zrkadlila jeho aktuálnu, štyridsať dňovú skúsenosť.
Keď
chceli biskupi, zhromaždení pred päťdesiatimi rokmi na poslednom
koncile v zastúpení a v mene celej Cirkvi vyjadriť, čo je ich
úlohou a poslaním, pomohli si tiež obrazom žiariacej tváre. V
úvode jedného z dvoch najdôležitejších dokumentov hovoria:
„Tento
posvätný koncil, zhromaždený v Duchu Svätom, veľmi túži...
osvietiť ľudí Kristovým jasom, ktorý žiari na tvári Cirkvi.“
(LG
1)
Mojžiš prežil autentickú
skúsenosť s Bohom a jeho tvár žiarila. Cirkev je spoločenstvom
ľudí, ktorí vstupujú do tej istej skúsenosti. A tak keď sa
delíme o vlastnú skúsenosť viery, odrážame Kristov jas smerom k
tým, ktorí tápajú.
Bože, buď nám milostivý a
žehnaj nás a tvoj tvár nech žiari nad nami (Žalm
67, 2), aby nám tváre žiarili tvojim svetlom, aby sme sa tak stali
tími, čo osvecujú svet pravým svetlom, čo prišlo na
svet (por. Jn 1,
9).
