Rieka

CR-14 NE C

Tešte sa s Jeruzalemom, jasajte v ňom všetci, čo ho milujete, radujte sa s ním všetci, čo ste nad ním trúchlili,“ čítame dnes u Izaiáša. Jeruzalem je pre Izaiáša svätým miestom, je stredom jeho sveta. Dnes by asi povedal: tešte sa s celým svetom…
Tešte sa, jasajte, radujte sa. Dobre. Ale je vôbec dôvod na nejakú veľkú radosť, či dokonca na jasot? Objektívne asi áno, akokoľvek sa cítime slabí, podvedení, oklamaní, neprijatí alebo chudobní…, nikdy v dejinách pred nami nemali ľudia výhody, slobody a možnosti, akými disponujeme my.
Boh nás požehnáva aj napriek našim zlyhaniam, a to je dôvod, aby sme sa tešili, jasali a radovali sa. No my sami, spoločenstvo kresťanov, nezriedka nie sme dôvodom na radosť a jasanie.


Pán v prvom čítaní ďalej hovorí: „Hľa, obrátim k nemu (Jeruzalemu, alebo pre nás lepšie k svetu) pokoj ako rieku.“ Priľahko zabúdame, že tou riekou máme byť my – kresťania!
V dnešnej evanjeliovej perikope naliehavo zaznieva Ježišovo slovo: „Choďte!“ Choďte do miest, kam sa chystám prísť a do domov prineste pokoj. Pozdravte: „Pokoj tomuto domu! Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie.“
Na konci každej omše s rovnakou naliehavosťou zaznieva Choďte! V slovenčine Iďte v mene Božom. A zástup kresťanov je ako rieka, ktorá vyteká z chrámu a zaplaví každé miesto, kam sa Kristus chystá prísť. Máme sa stať záplavou, ktorá všetky miesta naplní Jeho pokojom.
Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!“
Choďte! Nezdržujte sa, neberte si chlieb na cestu, veď ste prijali eucharistiu. Tak choďte v mene Božom a naplňte svet pokojom.


Toto je náš diel, ktorý treba spraviť. A Boh doplní, čo ešte chýba.