CR-14 NE C
„Tešte
sa s Jeruzalemom, jasajte v ňom všetci, čo ho milujete, radujte sa
s ním všetci, čo ste nad ním trúchlili,“ čítame dnes u Izaiáša. Jeruzalem je pre Izaiáša svätým miestom, je
stredom jeho sveta. Dnes by asi povedal: tešte sa s celým
svetom…
Tešte
sa, jasajte, radujte sa. Dobre.
Ale je vôbec dôvod na nejakú veľkú radosť, či dokonca na
jasot? Objektívne asi áno, akokoľvek sa cítime slabí, podvedení,
oklamaní, neprijatí alebo chudobní…, nikdy v dejinách pred nami
nemali ľudia výhody, slobody a možnosti, akými disponujeme my.
Boh
nás požehnáva aj napriek našim zlyhaniam, a to je dôvod, aby sme
sa tešili, jasali a radovali sa.
No my sami, spoločenstvo kresťanov, nezriedka nie sme dôvodom na
radosť a jasanie.
Pán
v prvom čítaní ďalej hovorí: „Hľa, obrátim k nemu
(Jeruzalemu,
alebo pre nás lepšie k svetu)
pokoj ako rieku.“ Priľahko
zabúdame, že tou riekou máme byť my – kresťania!
V
dnešnej evanjeliovej perikope naliehavo zaznieva Ježišovo slovo:
„Choďte!“ Choďte
do miest, kam sa chystám prísť a do domov prineste pokoj.
Pozdravte: „Pokoj tomuto domu! Ak tam bude syn pokoja,
váš pokoj na ňom spočinie.“
Na
konci každej omše s rovnakou naliehavosťou zaznieva Choďte!
V slovenčine Iďte v
mene Božom. A zástup kresťanov
je ako rieka, ktorá vyteká z chrámu a zaplaví každé miesto, kam
sa Kristus chystá prísť. Máme sa stať záplavou, ktorá všetky
miesta naplní Jeho pokojom.
„Choďte!
Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani
kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!“
Choďte!
Nezdržujte sa, neberte si chlieb na cestu, veď ste prijali
eucharistiu. Tak choďte v mene Božom a naplňte svet pokojom.
Toto je náš diel,
ktorý treba spraviť. A Boh doplní, čo ešte chýba.
