Počítať s Bohom

CR-15 NE C: Lk 10, 25-37

Dostávam rôzne otázky. Často. Ale to, čo sa pýta farizej z dnešného evanjelia, sa ma ešte nikto nikdy nepýtal. A pritom je to jedna z najdôležitejších otázok v živote: „Čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“

Možno je to tým, že podobne ako farizej, odpoveď vlastne všetci poznáme: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Zrejme nie je problém v tom, že by sme nevedeli. Milovať Boha nie je nejaké formálne gesto, pretože láska sa prejavuje v postojoch a skutkoch, inak nie je láskou. Preto sa farizej správne pýta: „Čo mám robiť?“ A nie „Čo mám cítiť?“ alebo „Ako sa mám tváriť?“

Každá láska, či k Bohu alebo človeku, je buď konkrétna v postojoch a skutkoch, alebo vôbec nie je láskou. Preto Ježiš rozpráva ten príbeh O milosrdnom Samaritánovi. Konkrétny človek má konkrétny problém: okradnutý a dobitý leží na kraji cesty niekde v pustatine. Ak mu nikto nepomôže, o pár hodín zomrie. Ak bude mať šťastie, stihne to skôr, ako ho roztrhá divá zver. Dovtedy tou cestou pôjdu len traja ľudia. Dvaja z nich sú „profesionáli v službe Bohu i ľuďom,“ ale len ten tretí je skutočne prakticky a konkrétne milujúci a pomáhajúci. A Ježiš hovorí: „Choď a rob aj ty podobne.“

Aby bolo jasné, myslím si, že tí prví dvaja neboli zlí ľudia ani sebci. „Len“ zvážili potreby, možnosti a riziká a nesprávne vyhodnotili situáciu. Zrejme totiž nezarátali premennú lásky k Bohu a blížnemu. Bez nej to má logiku: jeden sa ponáhľa, má službu v chráme, ak sa dotkne mŕtvoly, bude nečistý a je po službe. Druhý si povie, že to je možno pasca a za skalou sú zbojníci, okradnú ho, zabijú. A čo jeho rodina?

To aj náš problém: vo svojich logických kalkuláciach nepočítame dôležitou premennou, s láskou k Bohu a blížnemu. Potom nám vychádzajú iné výsledky ako Kristovi. Proste s tým nepočítame. Nepočítame s Bohom. Nepočítame s láskou.

Bez tejto premennej mnohé veci strácajú zmysel. Ak prakticky nepočítam s láskou k Bohu a ľuďom, pravdepodobne mi vyjde, že nedeľné slávenie nie je až také dôležité, ako moja práca, rodina, oddych. Ak nepočítam s láskou k Bohu a blížnemu, nemá zmysel veľmi sa snažiť byť čestný. Ak nepočítam s láskou k Bohu a blížnemu, potom vymyslieť niečo nové, urobiť niečo pekné, tvorivé, z čoho nemám bezprostredný úžitok, učiť sa nové veci… je zbytočné.

Láska k Bohu a blížnemu je premenná, ktorá mení radikálne ovplyvňuje výsledok rovnice môjho života. Táto matematika mi moc nejde a robím veľa chýb. Ale chcem počítať s Bohom. Verím, že On so mnou tiež počíta.