Obraz vyhodili, rám vystavujú v galérii

Cyril a Metod

Včera som si na internetovej stránke jedného nemenovaného slovenského denníka prečítal výsledky ankety medzi poslancami Národnej rady. Siedmi vybraní poslanci odpovedali na tri otázky: 
  • Kedy prišli Konštantín a Metod? 
  • Kto ich pozval a čo priniesli? 
  • Prečo je dôležité si ich pripomínať? 
Ich „odpovede“ nemá zmysel opakovať,* poviem k nim len dve veci:
  1. Veľmi sa hanbím.
  2. Hanbím sa o to viac, že (pokiaľ ma pamäť neklame) z tých siedmych sú štyria bývalí ministri a jeden bývalý predseda parlamentu.
Kedy presne prišli, kto ich pozval a že stoja na začiatku kultúry našich predkov…, to sú myslím elementárne informácie na úrovni malej násobilky. Ale čo už, zjavne žijeme v dobe tabletov a ani s tou násobilkou to už nie je to, čo bývalo.
Dnešná evanjeliová perikopa približuje posledné Kristove slová, poslanie, ktoré dáva apoštolom pri nanebovstúpení. Hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ 
Na základe tohto poslania kresťania už 2000 rokov idú do celého sveta, k ľuďom všetkých národov, jazykov a kultúr a učia a krstia v mene Ježiša Krista.
Na základe tohto poslania prišiel apoštol Pavol na svojej druhej misijnej ceste aj do Solúna, aby tam zasadil výhonok kresťanskej viery. O pár storočí neskôr zo Solúna odišli misionári Konštantín a Metod, aby našich predkov naučili zachovávať všetko, čo cez Pavla prijali od Krista.
Ten istý Pavol spolu s Petrom, poháňaní tým istým misijným poslaním, prišli aj do Ríma, aby krstili v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. A o pár storočí neskôr, približne v tom istom období ako Cyril a Metod, prišli k našim predkom aj misionári z kresťanského západu, ktorý má svoje korene práve v rímskom ohlasovaní Petra a Pavla.
To, že Cyril a Metod vytvorili písmo, prekladali knihy, zakladali školy, vytvorili štátoprávnu organizáciu…, to všetko je len rám obrazu, prostriedky, ktoré použili, aby naplnili jediný cieľ: naučiť našich predkov zachovávať všetko, čo Kristus prikázal.

To, čo Kristus učil a prikázal zachovávať, to je obraz, to je to najcennejšie, čo tí dvaja priniesli. Vytvorili písmo a gramatiku? Áno, aby mohli naši predkovia čítať Božie slovo. Preložili Bibliu? Áno, aby jej mohli rozumieť. Bojovali za liturgiu v národnom jazyku? Áno. Preto, aby sa veriaci mohli do nej čo najviac zapojiť.

My to všetko máme. Všetci vieme čítať a písať. Máme Bibliu v slovenčine a pripadá prachom na poličkách. Máme zrozumiteľnú liturgiu v národom jazyku a dve tretiny z nás majú problém nahlas odriekať aj Otče náš.
Povrchný národ, ktorý sa hrdí dreveným rámom, prežratým červotočom, kým obraz leží pohodený v kúte. Nepovšimnutý. Zašliapaný!
Vzácny obraz zovšednel. Alebo sme naň nedorástli, nevieme si ho vážiť, nevieme, o čo sa ochudobňujeme. 

___________________

Publikácie a pomôcky