CR-17 NE C
Abrahámova
viera rastie skúsenosťou. Abrahám totiž nikdy nechodil na
katechizmus ani na vyučovanie náboženstva. Uveril v neznámeho
Boha, presnejšie uveril neznámemu Bohu a vo svojom živote
rozoznáva jeho pôsobenie. Pri každom stretnutí
s Ním
sa Abrahám naučí niečomu novému.
V
tomto zmysle môžeme chápať prvé čítanie: Abrahám chce zistiť,
aký ten jeho
Boh
vlastne je, čo by urobil a čo nie, aké sú jeho priority…
Čo
Abrahám zistil?
- Uveril Bohu, ktorý sa zaujíma o svet – „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim a pozriem sa, či naozaj robia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“ Boh vstupuje do životnej skúsenosti človeka.
- Boh, hoci trestá, nie je bohom pomsty – zmyslom trestu je zabránenie množeniu zla, napravenie škôd a náprava vinníka (ak je ochotný k náprave). Boh potrestá Sodomčanov a Gomorčanov (zabráni im množiť ďalšie zlo), pričom zachráni tých, ktorí túžia po zmene (Lót).
- Boh je pripravený odpustiť – odpustiť zlo však neznamená tolerovať ho, ale dať šancu na nápravu. Z rozprávania sa zdá, že Sodoma a Gomora by mali šancu na nápravu aj keby sa tam našlo čo i len desať spravodlivých, ochotných zmenu naštartovať.
- Boh chráni svoj ľud – tesne pred touto epizódou Boh oznámil Abrahámovi, že bude požehnaný synom, z ktorého vzrastie nový národ, Boží ľud. Ľud, ktorý si bude Boh viesť a chrániť. A presne to aj robí: trestom zabráni Sodomčanom, aby pokazili jeho budúci ľud. Pekne to vidno na tom, ako sa ďalej rozvíjal príbeh Lóta aj jeho dvoch dcér. Z ich správania je zrejmé, že sú nakazení hriechom.
Ježiš
k tomu pridáva v evanjeliu inú skupinu: my.
Nie
náhodou formuluje modlitbu v množnom čísle: Otče
náš, chlieb náš každodenný daj nám dnes…,
pričom toto my
neoznačuje nič menej, ako celý svet, ľudí všetkých krajín,
národov, jazykov, kultúr… a áno, aj všetkých náboženstiev.
Modlíme sa tak isto a v tej istej viere ako Abrahám, no ešte
intenzívnejšie, lebo celá ľudská rodina je našou rodinou, z ja,
on, oni… sa stalo jediné my.
Na Sodomu a
Gomoru súčasnosti
sa nepozeráme niekde z bezpečného odstupu. Naopak, mali by sme byť
v pozícii tých desiatich či päťdesiatich spravodlivých,
pripravených a ochotných riskovať aj život za to, aby bol svet
lepší, Boží.
1
ZA 2013.