Desať spravodlivých

CR-17 NE C

Abrahámova viera rastie skúsenosťou. Abrahám totiž nikdy nechodil na katechizmus ani na vyučovanie náboženstva. Uveril v neznámeho Boha, presnejšie uveril neznámemu Bohu a vo svojom živote rozoznáva jeho pôsobenie. Pri každom stretnutí s Ním sa Abrahám naučí niečomu novému.

V tomto zmysle môžeme chápať prvé čítanie: Abrahám chce zistiť, aký ten jeho Boh vlastne je, čo by urobil a čo nie, aké sú jeho priority…

Čo Abrahám zistil?

1. Uveril Bohu, ktorý sa zaujíma o svet – „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim a pozriem sa, či naozaj robia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“ Boh vstupuje do životnej skúsenosti človeka.
2. Boh, hoci trestá, nie je bohom pomsty – zmyslom trestu je zabránenie množeniu zla, napravenie škôd a náprava vinníka (ak je ochotný k náprave). Boh potrestá Sodomčanov a Gomorčanov (zabráni im množiť ďalšie zlo), pričom zachráni tých, ktorí túžia po zmene (Lót).
3. Boh je pripravený odpustiť – odpustiť zlo však neznamená tolerovať ho, ale dať šancu na nápravu. Z rozprávania sa zdá, že Sodoma a Gomora by mali šancu na nápravu aj keby sa tam našlo čo i len desať spravodlivých, ochotných zmenu naštartovať.
4. Boh chráni svoj ľud – tesne pred touto epizódou Boh oznámil Abrahámovi, že bude požehnaný synom, z ktorého vzrastie nový národ, Boží ľud. Ľud, ktorý si bude Boh viesť a chrániť. A presne to aj robí: trestom zabráni Sodomčanom, aby pokazili jeho budúci ľud. Pekne to vidno na tom, ako sa ďalej rozvíjal príbeh Lóta aj jeho dvoch dcér. Z ich správania je zrejmé, že sú nakazení hriechom.

Abrahámova modlitba z dnešného prvého čítania je fascinujúca o to viac, že Abrahám neprosí za seba, za svoju rodinu, za blízkych. Prosí sa svojich nepriateľov, ktorí si to evidentne nezaslúžia! Skupina, za ktorú sa Abrahám intenzívne sa modlí, sú oni.

Ježiš k tomu pridáva v evanjeliu inú skupinu: my. Nie náhodou formuluje modlitbu v množnom čísle: Otče náš, chlieb náš každodenný daj nám dnes…, pričom toto my neoznačuje nič menej, ako celý svet, ľudí všetkých krajín, národov, jazykov, kultúr… a áno, aj všetkých náboženstiev. Modlíme sa tak isto a v tej istej viere ako Abrahám, no ešte intenzívnejšie, lebo celá ľudská rodina je našou rodinou, z ja, on, oni… sa stalo jediné my. Na Sodomu a Gomoru súčasnosti sa nepozeráme niekde z bezpečného odstupu. Naopak, mali by sme byť v pozícii tých desiatich či päťdesiatich spravodlivých, pripravených a ochotných riskovať aj život za to, aby bol svet lepší, Boží.

1 ZA 2013.