Svätí Peter a Pavol: Sk 3, 1-10 (vigília slávnosti)
Fascinuje ma ten príbeh od Krásnej brány: Máme v ňom človeka – chromého, ktorý vie presne, čo chce. Chce peniaze. Zrejme ich pokladá za jedinú možnosť, ako nebyť na chvíľu nespokojný.
A potom je tu Peter. Nemá prostriedky, aby dal žobrákovi to, čo chce. Ale nechá sa viesť Pánovým Duchom a dá mu to, čo je pre neho najlepšie. Ak by žobrák dostal peniaze, možno by ich už večerzhrabli tí, čo ho tam denne prinášali. A na druhý deň by bolo všetko rovnaké. Ale takto ten človek vyskakuje od radosti. Aj bez peňazí.
Čo mu to vlastne Peter dal? V podstate nič. Ale svedčil mu o viere. Nie rozprával, ale svedčil. O tom, čomu sám verí. Peter v tej chvíli uveril, že Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, chce tohto človeka uzdraviť, aby posilnil vieru jeho i ľudí naokolo. Uveril a vyriekol tie slová: Zlato a striebro nemám, ale čo mám, to ti dám.
Peter sa tu nepokúša dať žobrákovi z toho, čo nemá. Podelí sa s tým, čo pokladá za najdôležitejšie vo svojom živote. A tu sme pri kameni úrazu. Aj mi sa delíme a zdieľame s inými o to, čo pokladáme v našom živote za podstatné. Len či to skôr nie je zlato a striebro!
