CR-11 ST: Mt 6,1-6.16-18
Staručký pútnik našiel v púšti krištáľový prameň neprekonateľnej sviežosti. Voda bola taká priezračná a on sa rozhodol, že z nej prinesie svojmu kráľovi. A tak naplnil svoj kožený vak čistou vodou a vybral sa na cestu. Zdĺhavá cesta viedla pútnika niekoľko dní pod páliacim púštnym slnkom, než prišiel do paláca. Konečne položil svoj dar k nohám panovníka.Kožený mech nebol tým najlepším prostredím pre uskladnenie, a tak zatuchla a začala zapáchať. Ale kráľ nechcel sklamať svojho verného poddaného. Ochutnal vodu s prejavom vďačnosti a potešenia, a tak naplnil srdce svojho lojálneho poddaného radosťou.Keď odišiel, dvorania tiež ochutnali vodu a boli zhrození. Nechápali, prečo kráľ predstieral, že mu chutí. „Ach,“ odpovedal kráľ, „láska, s akou mi ju daroval, jej dala lahodnú chuť.“*
Dnešná liturgia slova upriamuje našu pozornosť na to, čo dávame druhým, na dary i almužny. Mnohokrát sú naše dary poznačené niekoľkonásobnými nedokonalosťami, ale predsa je tu Niekto, kto skúma naše pohnútky a vraví: „To je dobré.“ Pretože On vidí aj v skrytosti.
_________________________
* Por.: http://www.tukan.sk/index.php?vyber=clanok&id=714 (15.06.2011).
