CR-13 NE C
Peklo bolo už celkom plné, zostalo už len jediné miestečko, a vonku pred bránou stál ešte veľký zástup. Diabol bol bezradný. Vyšiel teda von a hľadal najvhodnejšieho kandidáta. Postupne sa povypytoval všetkých, ale stále nebol spokojný. Masoví vrahovia, tyrani… to všetko má. Potrebuje niečo špeciálne, „echt“ zlé.Po chvíli zbadal jedného, ktorého si predtým nevšimol.„Čo si urobil?“ spýtal sa ho. „Ja? Nič, ja som dobrý človek a sem som sa dostal omylom.“ „Ale určite si dačo vyviedol, každý čas od času niečo vyparatí,“ skúšal to so svojou žoviálnosťou Diabol.„To viem, že každý občas niečo vyvedie,“ odpovedal muž, „ale mňa sa to netýka. Celý život som sa vyhýbal všetkým tvojim pokušeniam. Videl som síce všeličo, nenávisť, zlobu, krádeže i utrpenie nevinných… ale vždy som odolal pokušeniu a nikdy som nič neurobil. Naozaj nič, ja som tu omylom.“„Naozaj si nič neurobil?“ neveriacky krútil hlavou diabol. „Nie,“ odpovedal muž. „A všetko si to videl na vlastné oči?“ „Samozrejme.“ „Takže ty si to všetko videl a nič si nespravil? Tak poď, to miesto je pre teba.“*
Apoštol Pavol nám v dnešnom druhom čítaní pripomína, že sme povolaní k slobode. Sloboda je jedným z našich najväčších darov. Sloboda rozhodnúť sa. Ale aj nerozhodnúť sa znamená robiť rozhodnutie!
Dnešné evanjelium primárne približuje tematiku povolania, no v príbehu môžeme vybadať niekoľko chybných postojov, ktoré mnohí z nás zaujímajú k povolaniu k slobode.
Tým prvým je vynucovanie, snaha násilím ovplyvniť slobodnú voľbu človeka. Ježiš je na ceste do Jeruzalema, prechádza cez samárijskú dedinu, ale tam ho odmietli. Horliví Jakub a Ján by najradšej zvolali oheň a síru z neba! Ale Ježiš človeka nenúti! Aj keď by sme boli niekedy radšej, keby nás k niektorým rozhodnutiam dotlačil.
Druhou chybou je nerozvážnosť! Na to, aby človek mohol napĺňať svoje povolanie k slobode, je dôležité poznať a zvážiť všetky možnosti. Človeka, ktorý možno nerozvážne, hoci s nadšením beží za Ježišom, Kristus upozorňuje: Líšky majú svoje skrýše, ale Syn človeka nie… dobre si zváž, či to naozaj chceš!
Potom je tu zbytočné odkladanie rozhodnutia, podmienené strachom a neistotou. Slobodné rozhodnutie vždy sprevádzajú obavy a strach. Ale ten strach nás nesmie zviazať, pretože aj nič nespraviť znamená niekedy urobiť vážne rozhodnutie.
A napokon je to nedostatok vytrvalosti, ktorú Ježiš prirovnáva k obzerajúcemu sa oráčovi. Taký veľa nespraví. Rozhodnúť sa znamená zavrieť zadné vrátka.
Sartrovi sa pripisuje výrok, že človek je odsúdený k slobode. Svojím spôsobom má pravdu. Sme povolaní k slobode, k slobodnému rozhodovaniu sa. Skúsme dnes pouvažovať nad svojou slobodou.
Nečakám náhodou, kým ma okolnosti donútia, nekonám neuvážene, neodkladám, nenechávam si zadné dvierka? Ak áno, je čas na zmenu.
__________________________
*Por.: Ferrero, B., Vie to iba vietor, s. 43.
