CR-09 ST
V dnešnom evanjeliu som si všimol tri otázky, ktoré vlastne nie sú otázkami. Saduceji sa síce pýtajú, ale ide im skôr o to, aby Ježiša zosmiešnili. Ježiš im odpovedá otázkami, za ktorými by pokojne mohol byť výkričník. Pripomenulo mi to milú rozprávku:*
Bol raz jeden nezamestnaný otáznik. Už dlho blúdil po krajine zarmútený, bezútešný, sklamaný a deprimovaný. Zjavne ho už nikto nechcel. Nikto nepotreboval. Všetci sa čoraz častejšie utiekali k jeho úhlavnému nepriateľovi – výkričníku. Všetci vykrikovali: Choď ďalej! Zastaň! Hýb sa! Vypadni! Ani na cestách sa nikto nepýtal: "Ako sa máš?" Namiesto toho sa kričalo: “Hej, dávaj pozor!”
Otáznik, unavený z toľkého chodenia, sa ubytoval u jednej rodiny. Deti ho mali vždy rady, no tentoraz našiel v rodine otca a jeho dospievajúceho syna, ktorí sa vždy hádali a vykrikovali.”Nikdy ma nepočúvaš!”"Nezaujíma ma, čo si myslíš! Tu rozkazujem ja!”"Už toho mám dosť! Odídem navždy preč!”
Otáznik sa posadil pod lampu a pri prvej príležitosti im skočil do reči. Otec so zovretými päsťami chcel povedať niečo zlé, s veľkým výkričníkom, no namiesto toho z jeho úst vyšlo: "Čo si o tom myslíš?" Syn ostal stáť s otvorenými ústami a potom povedal:”Naozaj to chceš vedieť?”"Myslíš si, že ma to nezaujíma?”Dnes je deň ako stvorené na otázky a odpovede:-)
_________________________
* Por.. Ferrero, B., Koľko stojí zázrak, DB, Bratislava 2009, s. 46-47.
