Nie som hoden...

www.icons.dumitrunicusor.com

CR-09 NE C

Na internete možno nájsť množstvo všelijakých výrokov slávnych. Napríklad súčasťou wikipédie sú aj wiki citáty, len v angličtine ich je zhromaždených viac ako 20 000. Poznám jeden citát, ktorý len v našej diecéze zaznie každý deň minimálne 120x. Na celom svete je denne vyslovovaný miliónmi kresťanov už takmer dve tisícročia… Ale medzi citátmi som ho nenašiel.
Pane nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ To sú slová, ktoré opakujú denne pred svätým prijímaním milióny kresťanov. Autorom tohto výroku je neznámy stotník – veliteľ rímskej okupačnej vojenskej jednotky, ktorému, čuduj sa svete, záleží na zdraví jeho obyčajného sluhu. Preto prosí Ježiša o jeho uzdravenie. „Pane,neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu…Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie!“
Je hoden, aby Ježiš vošiel do jeho domu? Nie je hoden? Nuž ako sa to vezme.
Hociktorý jeho kolega by nám povedal, že je to zle položená otázka. Stotník je predsa rímsky občan a navyše vojenský veliteľ. Ježiš je obyčajný žid, príslušník podrobeného, menejcenného národa. Stotník môže prakticky všetko. Pre Ježiša by to mala byť česť, že sa s ním vôbec tento rímsky občan baví. Ale vpustiť si tú spodinu do vlastného domu?
Hociktorý z farizejov by mal úplne opačný názor: Ježiš je pravoverný žid, stotník je pohan. S takými sa slušný človek nemá čo stretávať. Navyše kontaktom s ním by sa mohol stať rituálne nečistým.
Návštevu u stotníka by Ježišov odporučili snáď len židovskí Zelóti. Mohli by v tom vidieť skvelú príležitosť na atentát, pretože jediný dobrý Riman je pre nich mŕtvy Riman.

Každopádne tento pohanský veliteľ okupačného vojska dáva kresťanom všetkých čias vzorovú lekciu pokory. Rešpektuje vieru (i predsudky) podmaneného národa a prijíma pozíciu nehodného, ktorú mu pripísali. Tým nám pripomína, že sme v skutočnosti všetci nehodní. Nikto z nás nie je a nikdy sa vlastnými silami nemôže stať hodným toho, aby Boh vstúpil do jeho života! To je nezaslúžený dar, nie právo.

Dnes spievame krátky, ale veľmi krásny žalm: „Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia; lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.“ Ľudia zo všetkých krajín a národov oslavujú Boha, lebo hoci sú nehodní, hoci sme nehodní, je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.
V prvom čítaní sme počuli úryvok zo Šalamúnovej modlitby, ktorú predniesol pri posviacke Jeruzalemského chrámu. Tu prosí, aby sa chrám stal miestom, kde nájde útechu a vypočutie svojich modlitieb každý človek, hoci aj cudzinec a pohan, úprimne hľadajúci Boha.

Pane nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu…“ tie slová hovoríme pred prijímaním preto, že naozaj nie sme hodní! A nech urobíme čokoľvek, hodnými ani nebudeme. Jediný, kto nás takými môže urobiť, je on. Preto ďalej prosíme o uzdravenie z nehodnosti: „Povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“


To, že nie sme hodní, nás nemá viesť k tomu, že nebudeme prijímať Krista. Vedomie tejto pravdy o sebe samých potrebujeme, aby v nás mohla rásť túžba po ňom.