 |
www.icons.dumitrunicusor.com
|
CR-09 NE C
Na
internete možno nájsť množstvo všelijakých výrokov slávnych.
Napríklad súčasťou wikipédie sú aj wiki citáty, len v
angličtine ich je zhromaždených viac ako 20 000. Poznám jeden
citát, ktorý len v našej diecéze zaznie každý deň minimálne
120x. Na celom svete je denne vyslovovaný miliónmi kresťanov už
takmer dve tisícročia… Ale medzi citátmi som ho nenašiel.
„Pane
nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo
a duša mi ozdravie.“ To
sú slová, ktoré opakujú denne pred svätým prijímaním milióny
kresťanov. Autorom tohto výroku je neznámy stotník – veliteľ
rímskej okupačnej vojenskej jednotky, ktorému, čuduj sa svete,
záleží na zdraví jeho obyčajného sluhu. Preto prosí Ježiša o
jeho uzdravenie. „Pane,neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu…Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie!“
Je
hoden, aby Ježiš vošiel do jeho domu? Nie je hoden? Nuž ako sa to
vezme.
Hociktorý
jeho kolega by nám povedal, že je to zle položená otázka.
Stotník je predsa rímsky občan a navyše vojenský veliteľ. Ježiš
je obyčajný žid, príslušník podrobeného, menejcenného národa.
Stotník môže prakticky všetko. Pre Ježiša by to mala byť česť,
že sa s ním vôbec tento rímsky občan baví. Ale vpustiť si tú
spodinu do vlastného domu?
Hociktorý
z farizejov by mal úplne opačný názor: Ježiš je pravoverný
žid, stotník je pohan. S takými sa slušný človek nemá čo
stretávať. Navyše kontaktom s ním by sa mohol stať rituálne
nečistým.
Návštevu
u stotníka by Ježišov odporučili snáď len židovskí Zelóti.
Mohli by v tom vidieť skvelú príležitosť na atentát, pretože
jediný dobrý Riman je pre nich mŕtvy Riman.
Každopádne
tento pohanský veliteľ okupačného vojska dáva kresťanom
všetkých čias vzorovú lekciu pokory. Rešpektuje vieru (i
predsudky) podmaneného národa a prijíma pozíciu nehodného,
ktorú mu pripísali. Tým nám pripomína, že sme v skutočnosti
všetci nehodní. Nikto z nás nie je a nikdy sa vlastnými silami
nemôže stať hodným toho, aby Boh vstúpil do jeho života! To je
nezaslúžený dar, nie právo.
Dnes
spievame krátky, ale veľmi krásny žalm: „Chváľte
Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia; lebo je veľké
jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.“
Ľudia zo všetkých krajín a národov oslavujú Boha, lebo hoci sú
nehodní, hoci sme
nehodní,
je veľké jeho
milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.
V
prvom čítaní sme počuli úryvok zo Šalamúnovej modlitby, ktorú
predniesol pri posviacke Jeruzalemského chrámu. Tu prosí, aby sa
chrám stal miestom, kde nájde útechu a vypočutie svojich
modlitieb každý človek, hoci aj cudzinec a pohan, úprimne
hľadajúci Boha.
„Pane
nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu…“ tie
slová hovoríme pred prijímaním preto, že naozaj nie sme hodní!
A nech urobíme čokoľvek, hodnými ani nebudeme. Jediný, kto nás
takými môže urobiť, je on. Preto ďalej prosíme o uzdravenie z
nehodnosti: „Povedz
iba slovo a duša mi ozdravie.“
To,
že nie sme hodní, nás nemá viesť k tomu, že nebudeme prijímať
Krista. Vedomie tejto pravdy o sebe samých potrebujeme, aby v nás
mohla rásť túžba po ňom.
