CR-16 NE A: Mt 13,24-43, Mud 12,13.16-19
Pútnik a sprievodca prechádzali cez mŕtve mesto; cez ruiny - akýsi pokrivený odraz zašlej slávy. „Podľa legendy sa posledný kráľ rozhodol vybudovať mesto bez zla. Spravodlivo a prísne trestal každý zločin,“ vysvetľoval sprievodca a ukázal na jedinú stavbu, ktorá ešte stála: mohutnú a nedobitnú, mnohokrát prestavovanú a rozširovanú väznicu.
„Úbohý kráľ! Zabránil ľuďom konať zlo. Ale nenaučil ich vyplniť dobrom prázdno v sebe. A jeho mesto spustlo,“ uvažoval pútnik.
Pred zlom sa musíme brániť, niekedy aj
silou. Ale naše šťastie nespočíva v zabránení zlu. To ešte
nestačí. Investujeme do väzníc a armád dozorcov. A to je určite
dôležité. Ale len ako prvý krok. Nie posledný.
Dnešné evanjeliové
podobenstvo je pokračovaním toho, čo sme počúvali minulú
nedeľu. Pre jeho lepšie pochopenie je dobré si pripomenúť, kto
je kto a čo je čo.
V podobenstve o
rozsievačovi, ktoré sme počuli minulú nedeľu, bol rozsievačom
Boh, ktorý rozsieva svoje slovo. A každý z nás je pôdou inej
kvality. Dnes hovorí Pán o tom istom rozsievačovi, tom istom poli
a zrne... ale pripomína, že nezriedka aj z dobrej pôdy, na ktorej
zrno Božieho slova prináša mnohonásobnú úrodu, vyrastie aj
burina. Teda hovorí o nás, ktorí sa snažíme žiť Božie slovo a
pripomína nám, že nie sme je dokonalí...
Pomenúva aj toho,
ktorý rozsieva burinu – je to Zlý s veľkým Z. Áno. Ale tak ako
odo mňa – pôdy závisí, zrno vyklíči a prinesie úrodu, tak
isto odo mňa závisí, či nechám v sebe rásť burinu. Takže
rozhodnutie je na nás!
A potom niekto
kladie otázku, čo s tou burinou. Tu musí každý z nás rozlíšiť,
či ide o jeho vlastnú burinu alebo o cudziu. Moc vytŕhať kúkoľ
má každý z nás len na svojom poli. A to musíme robiť
bezodkladne, hneď ako to ide. Môžem (a mám) si nechať pomôcť,
poradiť... ale tú drinu musím spraviť sám.
To dnešné
podobenstvo hovorí skôr o burine tých druhých. Tá je obyčajne
bujnejšia, väčšia a zelenšia ako tá naša. Pravda len na prvý
pohľad. Realita býva nezriedka úplne opačná! V tej chvíli mám
chuť kašľať na vlastné pole pustiť pustiť sa do plevania hlava
nehlava na tom cudzom. Ale tadiaľ cesta nevedie. Môžem a mám
druhého napomenúť. Môžem mu poradiť. Ale to je asi tak všetko,
pretože v cudzom poli reagujem ako slon v porceláne a s jednou
byľou kúkoľa zničím pätnásť stebiel pšenice, rozumej podľa
Ježišovho vzorca 1500 zŕn, z ktorých na ďalší rok môže byť
zŕn 150 000.
A potom všetko
potrebuje svoj čas na rast a dozrievanie. Na začiatku obrátenia
mnohých ľudí je ich vlastné zlyhanie. V tomto týždni sme čítali
o Mojžišovi. Keby ho Boh hneď odstránil ako trest za vraždu, ktorej sa
dopustil... Nikdy by nezachránil Izraelitov z Egyptského otroctva.
Ale Pán mu doprial čas na obrátenie, zmenu svojho života. Presne
tak, ako každému z nás.
V
prvom čítaní sme počuli, že náš
Pán je spravodlivý a po hriechu dáva príležitosť na pokánie. A
tiež že takýmto počínaním poučil svoj ľud,
že spravodlivý človek má byť ľudský.
Tak
sa poučme a pustime sa do vlastnej buriny!
