Urobiť miesto

Pôst-02 NE A

Pútnik prenocoval u obchodníka s látkami. Dlho do noci hovorili spolu o živote. Obchodník bol plný otázok, dychtivý po odpovediach. Celý život sníval o dávnych krajinách, chcel sa vydať na cestu s každou karavánou, čo opúšťala mesto... ale vždy zostalo len pri snoch.
Nebol v tom strach ani lenivosť. Iba si nevedel predstaviť, že stratí život, ktorý má.
„Ako si to dokázal? Opustiť všetkých a všetko čo poznáš? Nechýba ti to? Alebo ťa omrzel dovtedajší život a zatúžil si po novom?“ „Je to ako s tvojimi látkami,“ odpovedal pútnik. „Všimol som si, že ti nezáleží ani tak na peniazoch ako skôr na kráse. Máš rád krásne látky. No nakoniec si ich nenecháš pre seba, vždy ich predáš, hoc aj pod cenu. Nie preto, že ťa omrzeli. Preto, aby si mal miesto pre nové, krajšie, vzácnejšie.“
Myslím, že to je i podstatou pozvania, ktoré sa dostalo pred stáročiami Abramovi – urobiť miesto pre veľkolepý dar, ktorý mal Pán pre neho.
V čase keď Abram pochopil pozvanie o ktorom bola reč v prvom čítaní, žil so svojím kmeňom niekde v mezopotámskom Harane. Prostredie, v ktorom zrejme nebolo viac miesta ani pre monoteizmus ani pre tých, ktorí sa spôsobom života odlišovali od väčšinovej spoločnosti. 
Napriek tomu odísť určite nebolo ľahké. Veď stále tu bola možnosť prispôsobiť sa. 
Ak Boh pozýva Abrama, aby sa vydal na cestu, tak preto, že pre neho má novú ponuku, ponúka mu niečo väčšie ako čokoľvek, čo mohol v Harane dosiahnuť. 
Je to ako s tými pánmi z dnešného evanjelia: museli odísť do samoty, namáhať sa, vyliezť na vysokú horu... preto, aby ich mysle boli prázdne. Bez toho by nikdy neboli svedkami premenenia. Všimnite si, myslím že nie náhodou sa Boh ukazuje ľuďom takmer výlučne na nedostupných miestach...
Abramov príbeh nám osvetľuje zmysel pôstu. Tým nie je ani tak vzdať sa niečoho zlého – zlé veci nemajú mať žiadne miesto v našom živote. Zmyslom nie je ani nejaké sebytýranie, ktoré by bolo ovocím odriekania si dobrých vecí.
Zmyslom pôstu je vzdať sa dobrého pre lepšie. Zriekam sa niečoho, čo je dobré, aby som urobil miesto niečomu lepšiemu. Napríklad sa zrieknem nejakej zábavy, aby som urobil miesto pre Boha. Ale ak ho nepozvem, ak mu nedám šancu vstúpiť, nuž bolo to celé zbytočné, ba ešte viac – bolo to sebazničujúce.