Pôst-03 B
Na svojich potulkách pútnik raz cez mestečko, v ktorom to vyzeralo ako na stavenisku. Všade okolo bolo množstvo nedokončených domov, tehál, dreva, piesku... Všimol si, že v meste sú dva druhy stavieb: Veľké, nádherné domy, všetky dokončené, no vo dvore mali kôpky stavebného materiálu... a malé, rozostavané domčeky, na ktorých sa intenzívne pracovalo.
Nevedel sa tomu vynačudovať. A divil sa ešte viac, keď mu jeden z domácich vysvetľoval: „V našom meste pokladáme človeka za dospelého až vtedy, keď si postaví vlastný domček. Je úplne jedno, či je to muž, alebo žena. A tak keď sa v rodine narodí dieťa, ako dar dostane niekoľko tehličiek. Kým rastie, rodičia mu každoročne pridávajú ďalšie a ďalšie. To sú tie kopy stavebného materiálu vo dvoroch veľkých domov. Keď dieťa vyrastie, samo si zadováži ďalšie tehly. A keď ich má dosť, začne stavať svoj prvý dom. Chlapci stavajú z tmavo a dievčatá zo svetlo červených tehál. Čím krajší dom, tým väčšia šanca zapôsobiť na svojho budúceho partnera či partnerku...“
„Ale načo sú im dva domy, keď sa potom zoberú?“ pýtal sa pútnik. „Nemáme dva domy. Novomanželia svoje chalúpky rozoberú a z tehál postavia nový, pevný dom pre svoju rodinu.“
„A čo s tými, ktorí nie sú ochotní svoj domček zbúrať?“ pýtal sa pútnik. „Tí zostanú navždy sami. Ak sa nedokážu vzdať svojich plánov a predstáv, ťažko by boli dobrými manželmi a manželkami."
Pútnik sa pobral ďalej. Cestou uvažoval nad ľuďmi, ktorých stretol. Napriek svojim zvláštnym zvykom to bolo veselé mestečko. A možno to bolo práve vďaka tým čudným zvykom.
Ježiš
vyrazil okolostojacim dych. Vyzval ich: „Zborte
tento chrám!“ Niet
divu. Štyridsaťšesť rokov trvalo jeho a ich predkom, kým
postavili tento skvost. Žiaden žid by naň nedal dopustiť. A Ježiš
vypustí do éteru takúto myšlienku?
Samozrejme,
apoštoli po čase pochopili, že vtedy hovoril o sebe ako o chráme
ducha a vlastne predpovedal svoju smrť. Ale skúsme tú výzvu na
chvíľu brať doslovne.
V
prvom čítaní z knihy Exodus sme počuli tú dlhšiu verziu
dekalógu. Všimnime si hneď prvé: „Ja som Pán, tvoj
Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.
Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani
nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode
pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať, lebo ja, Pán,
tvoj Boh!“
Neurobíš
si nijakú modlu. Mohli by sme povedať: Nevymodeluj,
nevyformuj si nijakého bôžika, lebo len Ja Som skutočný Boh!
Znovu
sa môžeme vrátiť k tej myšlienke z popolcovej stredy: Pamätaj,
že si prach. Pamätaj, že si hlina. Dnes
by sme mohli pridať: Pamätaj, že hlinou a prachom sú
všetky tvoje výtvory! A preto
im nemá patriť tvoja úcta ani tvoj život!
Všetko,
čo vytvoríme my, alebo iní, sú prostriedky. Teraz je jedno, či
sú to hmotné alebo nehmotné diela. Všetko sú to prostriedky, nie
ciele. A tak sa musíme ku nim aj správať.