Svätý Jozef robotník: Gn 1, 26 – 2,3
V prvom čítaní sme počúvali o zavŕšení diela stvorenia sveta.
Celá stať končí požehnaním a zasvätením siedmeho dňa. Boh
si odpočinul po všetkých dielach, ktoré vytvoril, hovorí
biblický autor. A čo ďalej? Utiahol sa do svojho majestátu a na
svet už ďalej len blahosklonne pozerá? To asi nie.
Svet,
ako ho poznáme je nedokončený.
A zdá sa, že zámerne. Boh stvoril tento svet ako niečo
nedokončené, čo sa niekedy strašne pomaly, inokedy strašne
rýchlo a nezriedka prekvapivo dokončuje.
Povrchný človek
by mohol povedať, že sa všetko vlastne opakuje. Ako ročné
obdobia.Lenže nie je to celkom tak. Aj to, čo sa opakuje, sa
zároveň mení a vyvíja.
V
tom istom čítaní sme počúvali o stvorení človeka. Keď sa stal
živou bytosťou, ako jediné zo stvorení dostal úlohu: Naplniť
zem, podmaniť si a spravovať ju. A
to robíme v podstate pri akejkoľvek zmysluplnej práci. Nepracujeme
len preto, aby sme mali čo jesť a kde bývať. Pracujeme hlavne
preto, aby sme, tak ako náš Pán, vytvárali nové hodnoty, krásne
a užitočné.
Dnešný deň je
dobrou príležitosťou rozmýšľať nad zmyslom svojej práce i nad
odstupom od nej, kvôli ktorému je zasvätený siedmy deň.
