VN-06 UT: Jn 16, 5-11
Odchody, lúčenia – to sú okamihy v našom živote, ktoré ťažko znášame, ak vieme, že ide o odlúčenie na dlho. No možno ešte bolestnejšie sú chvíle, keď si človek uvedomí, že stratil priateľa, blízkeho človeka. Nie preto, že by ten človek zomrel, alebo že by sa narušili vzťahy... Možno len preto, že ten človek odchádza z nášho života. Náš život je ako cesta: chvíľu kráčame s jedným, či dvomi, no potom sa naše cesty rozídu a my sa pridáme zase k niekomu inému.
Aj v dnešnom evanjeliu zaznieva predzvesť takejto rozlúčky. Ježiš pripravuje apoštolov na to, že musí odísť. Vstane z mŕtvych, ale potom odíde k otcovi a aj keď s nimi zostane, už to bude iné. Presne ako s našimi vzťahmi: menia sa, časom to bude všetko iné.
Ježiš ich však uisťuje, že musí odísť, aby mohol prísť niekto iný – Tešiteľ. A tak je to aj v našich vzťahoch. Niektoré musia nutne zaniknúť, alebo sa zmeniť, aby mohli prísť iné. Ďakujme za tie ktoré boli, prosme za tie, ktoré prídu.
