Kto vidí mňa...

Svätí Filip a Jakub: Jn 14, 6-14

Poznáte to: „Aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn…“ My tieto slová zvyčajne používame v negatívnom zmysle, keď chceme poukázať na zlý vplyv rodičov na vlastné deti. Ale v dnešnom evanjeliu nachádzame pozitívnu verziu. Sám Ježiš o sebe hovorí: „Kto vidí mňa, vidí Otca.“
A že to myslí vážne, vidno aj z toho ako to prízvukuje Filipovi: „Toľký čas som s vami a ty ma nepoznáš?“ Lebo medzi vidieť a poznať je dôležitá väzba. Boh sa práve preto stal človekom, aby sme ho videli, a tak mohli spoznať. V Starom zákone sa Boh postupne dával spoznať ľuďom, ale to, čo sa dozvedeli je nič v porovnaní s tým, čo o ňom vieme vďaka Ježišovi. Preto platí, že kto pozná Ježiša, pozná Otca.
Ale poznáme ho? Hej, vieme kde sa Ježiš narodil a kde zomrel a vieme kedy sa to stalo a niektorí by si spomenuli aj na pár udalostí z jeho života… ale to ešte neznamená, že ho poznáme, len že o ňom niečo vieme. Poznať možno druhého zo skutkov.
Sú to vlastne kroky: vedieť – vedieť o Ježišovi a poznať – poznať ho, vidieť jeho skutky (my ich vidíme len sprostredkovane, na stránkach Písma). K nim v záver tej dnešnej state pridáva Ježiš ďalšie dva. Hovorí: „Kto verí vo mňa, bude konať skutky aké konám ja, ba ešte väčšie.“ A schodíky sú kompletné: vedieť – poznať – veriť – konať.
Pozor na posledný schod. Na ceste k vrcholu je nenahraditeľný!

Publikácie a pomôcky