Svätí Filip a Jakub: Jn 14, 6-14
Poznáte to: „Aká matka, taká
Katka, aký otec, taký syn…“ My tieto slová zvyčajne
používame v negatívnom zmysle, keď chceme poukázať na zlý
vplyv rodičov na vlastné deti. Ale
v dnešnom evanjeliu nachádzame pozitívnu verziu. Sám Ježiš o sebe hovorí:
„Kto vidí mňa, vidí
Otca.“
A
že to myslí vážne, vidno aj z toho ako to prízvukuje Filipovi:
„Toľký čas som s
vami a ty ma nepoznáš?“
Lebo medzi vidieť a poznať je dôležitá väzba. Boh sa práve
preto stal človekom, aby sme ho videli, a tak mohli spoznať. V
Starom zákone sa Boh postupne dával spoznať ľuďom, ale to, čo
sa dozvedeli je nič v porovnaní s tým, čo o ňom vieme vďaka
Ježišovi. Preto platí, že kto pozná Ježiša, pozná Otca.
Ale
poznáme ho? Hej, vieme kde sa Ježiš narodil a kde zomrel a vieme
kedy sa to stalo a niektorí by si spomenuli aj na pár udalostí z
jeho života… ale to ešte neznamená, že ho poznáme, len že o
ňom niečo vieme. Poznať možno druhého zo skutkov.
Sú
to vlastne kroky: vedieť
– vedieť o Ježišovi a poznať
– poznať ho, vidieť jeho skutky (my ich vidíme len
sprostredkovane, na stránkach Písma). K nim v záver tej
dnešnej state pridáva Ježiš ďalšie dva. Hovorí: „Kto verí
vo mňa, bude konať skutky aké konám ja, ba ešte väčšie.“ A
schodíky sú kompletné: vedieť
– poznať – veriť – konať.
Pozor
na posledný schod. Na ceste k vrcholu je nenahraditeľný!
