Cesta k hore stretnutia

VN-03 NE A

Pútnik zablúdil v neznámom kraji. Stmievalo sa a on vstúpil do hostinca, aby prenocoval. Ráno, keď odchádzal, spýtal sa hostinského: „Je to ešte ďaleko do k Hore stretnutia?“ „Deň cesty,“ odpovedal hostinský. „Ešte deň?“ Pomyslel si pútnik. „Tak to sa musím poponáhľať.“ A už sa aj vybral na cestu. Hostinský za ním vybehol a niečo naň kričal, ale on išiel ďalej, mal naponáhlo.
Prišiel večer. Hora stretnutia je stále v nedohľadne. Pútnik zaklopal na dvere hrnčiarovej koliby, čo stála pri ceste a prosil o nocľah. „Ako je to ďaleko k Hore stretnutia?“ Pýtal sa hrnčiara. „Asi dva dni cesty.“ „Dva dni? Ten hostinský ma oklamal." Zo spánku nebolo nič. Pútnik mal naponáhlo. Vyšiel z domu a utekal svojou cestou. Aj hrnčiar za ním vybehol a niečo kričal. Ale nebolo času na taľafatky.
Kráčal celú noc, nezastavil sa ani na chvíľu. Predpoludním zbadal starca, čo sedel na kameni pri ceste. Na chvíľu sa pri ňom pristavil, aby si oddýchol. „Dobrý človek, ako ďaleko je to k Hore stretnutia?“ Spýtal sa ho. „Tri dni chôdze,“ odpovedal starec. „To nie je možné, už som šesť dní na cestách!“ „Priateľu, Hora stretnutia je naozaj odtiaľto len tri dni cesty. Ale ty tam nikdy nedôjdeš! Ideš opačným smerom!“

Niekedy sa pýtame Boha, kadiaľ ísť. No možno cesta je správna. Možno treba zmeniť len smer.

Dnešný evanjeliový príbeh hovorí o emauzských učeníkoch, ktorí boli na dobrej ceste, ale kráčali opačným smerom. A trvalo im dosť dlho, kým to pochopili.
Utekajú z Jeruzalema. Nečudo. Je tam dusná atmosféra, tušia, že im ide o život. A naviac ich pobyt tam stratil význam. Ježiš je mŕtvy. Idú preč.
Ich reakcia je prirodzená a v podstate správna. Rozhodli sa pre to, čo pokladali za správne. To isté musíme urobiť aj my. Často sa nachádzame v situácii, keď nevieme, ako ďalej. Stojíme akoby na križovatke. Vtedy sa treba rozhodnúť pre to, čo pokladám za lepšie.
Lenže oni nezostali len pri tom. Celou cestou sa zhovárali o tom, čo sa prihodilo... Teda stále zvažovali, premýšľali... a nechali si poradiť. To je návod aj pre naše rozhodnutia: zvažovať, nechať si poradiť od druhých a pýtať sa Boha na jeho názor. V súvislosti s tou radou možno neskôr pochopili ešte jednu vec: Keby boli pozorne počúvali toho tajomného pútnika, ktorý sa k nim pridal, ušetrili by si kus zbytočnej cesty.
S nami je to podobne. Ak dokážeme vo svojom rozhodnutí premýšľať, pozorne počúvať rady iných a sledovať Boží zámer... určite nepôjdeme opačným smerom. Smerom preč od svojho šťastia.
Modlime sa so žalmistom: Ukáž mi Pane svoje cesty. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.