VN-03 NE A
Pútnik
zablúdil v neznámom kraji. Stmievalo sa a on vošiel do hostinca,
aby prenocoval. Keď ráno odchádzal, spýtal sa hostinského: „Je
to ešte ďaleko do k Hore stretnutia?“ „Deň cesty,“ odpovedal
hostinský. „Ešte deň?“ Pomyslel si pútnik. „Tak to sa musím
poponáhľať.“ A už si aj vykračoval svojou cestou. Hostinský za ním
vybehol a niečo naň kričal, no on išiel ďalej. Mal naponáhlo.
Prišiel
večer, a Hora stretnutia bola stále v nedohľadne. Najprv chcel prenocovať v hrnčiarovej kolibe. No keď sa dozvedel, že k hore sú to ešte dva dni cesty, otočil sa na podpätku a, noc-nenoc, ponáhľal sa ďalej. Aj hrnčiar za ním vybehol a niečo kričal. Ale nebolo času
na taľafatky.
Vytrvalo kráčal celú
noc i kus dopoludnia. Predpoludním zbadal starca, čo oddychoval na lavičke pri ceste. „Dobrý človek, ako ďaleko je to k Hore stretnutia?“,
spýtal sa ho. „Tri dni chôdze,“ odpovedal starec. „To nie je
možné, už šesť dní som na cestách!“ „Priateľu, Hora
stretnutia je naozaj odtiaľto len tri dni cesty. Ale ty ideš opačným smerom!“
Niekedy
je cesta je správna, treba "len" zmeniť smer.
Dnešný evanjeliový príbeh hovorí o emauzských učeníkoch, ktorí boli
na dobrej ceste, no kráčali opačným smerom. Trvalo dosť
dlho, kým to pochopili.
Utekajú z
Jeruzalema. Nečudo. Je tam dusná atmosféra, boja sa o
život. Ich pobyt tam stratil význam, Ježiš je mŕtvy, idú preč.
Ich reakcia je
úplne normálna, rozhodli sa pre to, čo pokladali
za správne. To isté musíme urobiť aj my. Často sa nachádzame v
situácii, keď nevieme, ako ďalej a stojíme akoby na križovatke, vtedy sa treba rozhodnúť pre to, čo pokladáme za lepšie.
Lenže
oni nezostali len pri tom. Cestou sa zhovárali o tom, čo sa prihodilo...
Teda stále zvažovali, premýšľali... Text sa dá preložiť aj tak, že sa cestou o tom všetkom dohadovali alebo hádali. A ďalšia vec: nechali si poradiť. To je
návod aj pre naše rozhodnutia: zvažovať,
nechať si poradiť od druhých a pýtať sa Boha na jeho názor.
V súvislosti s tou radou možno neskôr pochopili ešte jednu vec:
Keby boli pozorne počúvali toho tajomného pútnika, ktorý sa k
nim pridal, ušetrili by si kus zbytočnej cesty.
S
nami je to podobne. Ak dokážeme vo svojich rozhodnutiach premýšľať,
pozorne počúvať rady iných a sledovať Boží zámer... určite
nepôjdeme (dlho) opačným smerom, preč od svojho šťastia.
Modlime
sa so žalmistom: Ukáž mi Pane svoje cesty. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.
 |
| https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-04/twitter-najdime-zmrtvychvstaleho-krista-v-kazdodennosti.html |
