VN-03 NE A
Pútnik
zablúdil v neznámom kraji. Stmievalo sa a on vstúpil do hostinca,
aby prenocoval. Ráno, keď odchádzal, spýtal sa hostinského: „Je
to ešte ďaleko do k Hore stretnutia?“ „Deň cesty,“ odpovedal
hostinský. „Ešte deň?“ Pomyslel si pútnik. „Tak to sa musím
poponáhľať.“ A už sa aj vybral na cestu. Hostinský za ním
vybehol a niečo naň kričal, ale on išiel ďalej, mal naponáhlo.
Prišiel
večer. Hora stretnutia je stále v nedohľadne. Pútnik zaklopal na
dvere hrnčiarovej koliby, čo stála pri ceste a prosil o nocľah.
„Ako je to ďaleko k Hore stretnutia?“ Pýtal sa hrnčiara. „Asi
dva dni cesty.“ „Dva dni? Ten hostinský ma oklamal." Zo spánku
nebolo nič. Pútnik mal naponáhlo. Vyšiel z domu a utekal svojou
cestou. Aj hrnčiar za ním vybehol a niečo kričal. Ale nebolo času
na taľafatky.
Kráčal celú
noc, nezastavil sa ani na chvíľu. Predpoludním zbadal starca, čo
sedel na kameni pri ceste. Na chvíľu sa pri ňom pristavil, aby si
oddýchol. „Dobrý človek, ako ďaleko je to k Hore stretnutia?“
Spýtal sa ho. „Tri dni chôdze,“ odpovedal starec. „To nie je
možné, už som šesť dní na cestách!“ „Priateľu, Hora
stretnutia je naozaj odtiaľto len tri dni cesty. Ale ty tam nikdy
nedôjdeš! Ideš opačným smerom!“
Niekedy
sa pýtame Boha, kadiaľ ísť. No možno cesta je správna. Možno
treba zmeniť len smer.
Dnešný
evanjeliový príbeh hovorí o emauzských učeníkoch, ktorí boli
na dobrej ceste, ale kráčali opačným smerom. A trvalo im dosť
dlho, kým to pochopili.
Utekajú z
Jeruzalema. Nečudo. Je tam dusná atmosféra, tušia, že im ide o
život. A naviac ich pobyt tam stratil význam. Ježiš je mŕtvy.
Idú preč.
Ich reakcia je
prirodzená a v podstate správna. Rozhodli sa pre to, čo pokladali
za správne. To isté musíme urobiť aj my. Často sa nachádzame v
situácii, keď nevieme, ako ďalej. Stojíme akoby na križovatke.
Vtedy sa treba rozhodnúť pre to, čo pokladám za lepšie.
Lenže
oni nezostali len pri tom. Celou
cestou sa zhovárali o tom, čo sa prihodilo...
Teda stále zvažovali, premýšľali... a nechali si poradiť. To je
návod aj pre naše rozhodnutia: zvažovať,
nechať si poradiť od druhých a pýtať sa Boha na jeho názor.
V súvislosti s tou radou možno neskôr pochopili ešte jednu vec:
Keby boli pozorne počúvali toho tajomného pútnika, ktorý sa k
nim pridal, ušetrili by si kus zbytočnej cesty.
S
nami je to podobne. Ak dokážeme vo svojom rozhodnutí premýšľať,
pozorne počúvať rady iných a sledovať Boží zámer... určite
nepôjdeme opačným smerom. Smerom preč od svojho šťastia.
Modlime
sa so žalmistom: Ukáž
mi Pane svoje cesty. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici
večná slasť.
