Čerešne

Pôst-01 A NE: Gn 2, 7-9; 3,1,7a; Mt 4, 1-11

Pútnik sa vydal na cestu. Sám. Sú cesty, ktoré musíme prejsť sami. Najmä tie, ktoré vedú do hĺbky, do vnútra... Seba? Niekoho iného? To ešte netuší. Zatiaľ len kráča. A nevie, čo bude ďalej. Cestou si spomínal na dávne dni, na čas pred tým, ako sa stal cudzincom, vyhnaným z domova. Vlastne ho nevyhnali. Poslali ho preč pre jeho vlastné dobro. Nebola iná možnosť. Ale on to nebol dlho ochotný prijať. Až kým sa nevydal na cestu. Domov. Čo sa vtedy stalo? Nechal sa oklamať tým, ktorý ho nenávidel a znenávidel toho, ktorý ho miloval. Nejaký hurhaj ho vytrhol zo zadumania. Bol na kraji dediny. Akási žena kričala z okna na decko, napchávajúce sa nezrelými čerešňami. Bez úspechu. Aj tak si robí po svojom. Až kým na to nedoplatí. Usmial sa. Trpko ako tie čerešne. Akoby videl seba vtedy. Vtedy, keď nechcel prijať, že nemôže mať všetko hneď a za každú cenu, že ešte nedozrel čas a ovocie! Alebo on sám? Príbeh, ktorý začal na začiatku a odvtedy sa opakuje v miliónoch modifikácií a variant, no zakaždým s tým istým záverom.


Pokušenie a hriech. A Kristu, ktorý to celé konečne prelomil. A my, ktorí sme povolaní k tomu istému.

Príbeh pokušenia prvých ľudí poznáme všetci. Rozprávali nám ho už keď sme boli malí. Dnes k nemu pridám len dve poznámky:
  1. Diabol je klamár a ľudia uverili jeho lži. Paradoxne mnoho ľudí po prečítaní tohto príbehu obviní Boha: „Prečo tam ten strom dal? A ešte do stredu, aby si ho všimli, aby sa nachytali.“ Pozorný čitateľ zistí, že v strede záhrady nebol strom, z ktorého bolo jesť zakázané!
  2. Ak Boh vysadil v záhrade aj strom poznania dobra a zlo, potom mal zámer, aby ľudia z neho jedli. Ale možno je to ako s tými čerešňami: bolo treba dozrieť. No oni ukázali svoju nezrelosť.
Ešte lepšie vidno stratégiu Zlého na príbehu z dnešného evanjelia. Pripravil si na Ježiša tri pokušenia:
  1. Pokušenie chleba - Pozorný čitateľ si všimne, že Diabol nemal v pláne dať Ježišovi nič, iba mu radí, aby on sám premenil kamene na chlieb. Ale ježiš to odmieta. Prečo? Asi preto, že on išiel na púšť, aby sa tam postil. Kŕmiť sa mohol aj doma. Jeho postoj by sa dal zhrnúť slovami: Dobrú vec v správny čas. Nie všetko, čo je technicky možné, je vždy aj správne. Treba dozrieť.
  2. Pokušenie moci - Byť mocný, slávny, uznávaný, obdivovaný... a to všetko len za taký malý hriešik, taký, o ktorom sa nikto nedozvie. To určite.
  3. Pokušenie zážitku - To bude zážitok. Však sa ti nemôže nič stať, anjeli ťa zachránia. Veď to vlastne nie je ani hazardovanie so životom...Tak skoč dolu z tej veže... Príjemné zážitky sú dobré. Ale sú darom, nie cieľom nášho života.
Ježiš odolal týmto pokušeniam. My nie! A preto platí, čo píše Pavol v dnešnom druhom čítaní: „Skrze jedného človeka (toho prvého) vstúpil do sveta hriech a skrze hriech smrť.“ A cez nás ostatných sa to ďalej šíri ako smrtiaci vírus.

Je načase priznať si pravdivo svoj hriech, svoje zlyhania. Pomenovať ich, priznať si ich a prosiť so žalmistom: „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.“ Dobre sa pripraviť a prijať sviatosť zmierenia. Čím skôr, zajtra, pozajtra, popozajtra... rozhodne nie až na spoločnú spoveď.