VN-02 NE C
Prvá nedeľa po Pasche (Veľkej noci) sa v gréckokatolíckom a
pravoslávnom liturgickom kalendári nazýva Tomášovou nedeľou.
Podobne ako my, aj veriaci byzantskej tradície čítajú evanjelium
o Ježišovom príchode medzi apoštolov a o Tomášovom prijatí
viery.* Ide však o viac, ako len Tomášov príbeh.
Mária Magdaléna beží od hrobu, aby povedala učeníkom „Videla
som Pána.“ Učeníci jej neveria, ale počúvajú a zvažujú.
A v jednej chvíli sa Ježiš objavuje medzi nimi.
Príbeh sa opakuje. Učeníci
hovoria Tomášovi „Videli sme Pána.“ Tomáš
im neverí, ale počúva a je ochotný uveriť. Pravda pod
podmienkou. Musí sa ho dotknúť. Ani mu to veľmi nemôžeme mať
za zlé. Veď aj Mária Magdaléna Ho držala, učeníkom ukázal
svoje rany a bok a Lukáš hovorí, že keď nemohli uveriť, aj
jedol pred nimi, aby si boli istí, že nie je duch.
A Tomáš? Aj on videl Pána.
Nevieme, či nakoniec využil možnosť a vtlačil svoje
prsty do rán po klincoch.
Myslím ale, že nie. Stačilo mu, že videl, aby uveril.
A svoju vieru vyjadril vyznaním tak otvoreným, že ostatní museli
mať z toho zimomriavky. „Pán môj a Boh môj.“ Takto
priamo, verejne a otvorene, bez narážok, zastierania a symbolov, si
pred Tomášom (aspoň myslím) nikto nedovolil hovoriť o Ježišovom
Božstve. A že to myslel vážne, je zrejmé z jeho ďalšieho
života i smrti.
Oba príbehy sa udiali v prvý deň
týždňa, v nedeľu, deň, ktorý sa stal pre kresťanov posvätným.
V prvom čítaní sledujeme kresťanov, ktorí sa v nedeľu schádzajú
v Šalamúnovom stĺporadí. A v druhom čítaní Ján hovorí o
vytržení, do ktorého bol pozdvihnutý v Deň Pána
– Dies Domini, v
nedeľu.
V tomto duchu môžeme slová žalmu
nedeľnej liturgie: „Požehnaný, ktorý prichádza
v mene Pánovom. Požehnávame vás z domu Pánovho.“
Kresťania, ktorí v Deň Pána
(nedeľa) slávili v liturgiu v Dome Pánovom (kostol,
Cirkev), idú v mene Pánovom (záver liturgie – Iďte v
mene Božom), aby priniesli
požehnanie do celého sveta.
Apoštol Ján je nám v tom príkladom: stal sa misionárom, prinášal
Pánovo požehnanie do Malej Ázie, za čo sa dostal do vyhnanstva.
Odtiaľ píše listy siedmim Cirkvám. Sedem je číslo plnosti. A
tak kresťanstvo už nie je záležitosťou malej komunity v
Jeruzaleme, krčiacej sa zatvoreným dverami, ale kresťania sú
prítomní v každom národe, každý jazyk je aj jazykom kresťanov
a každá kultúra má byť kresťanmi pretváraná.
Ježiš robí medzi apoštolmi
dovtedy nevídané gesto: Dýchol na nich a hovoril
im: „Prijmite Ducha Svätého.“
Vlastne nie je to až tak celkom nevídané. Pripomína nám to
stvorenie, keď Boh vdýchol do hlineného človeka dych života a
človek sa stal živou bytosťou. Teraz
dýchol znova, aby tieto bytosti premenil. My sme v krste a pri
birmovaní prijali toho istého Ducha Svätého. Nemôžeme žiť
teda inak, ako oni.
__________________________
*Por.:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Tom%C3%A1%C5%A1ova_nede%C4%BEa
