Videli sme Pána

VN-02 NE C 

Prvá nedeľa po Pasche (Veľkej noci) sa v gréckokatolíckom a pravoslávnom liturgickom kalendári nazýva Tomášovou nedeľou. Podobne ako my, aj veriaci byzantskej tradície čítajú evanjelium o Ježišovom príchode medzi apoštolov a o Tomášovom prijatí viery.* Ide však o viac, ako len Tomášov príbeh.
Mária Magdaléna beží od hrobu, aby povedala učeníkom Videla som Pána.“ Učeníci jej neveria, ale počúvajú a zvažujú. A v jednej chvíli sa Ježiš objavuje medzi nimi.
Príbeh sa opakuje. Učeníci hovoria Tomášovi „Videli sme Pána.“ Tomáš im neverí, ale počúva a je ochotný uveriť. Pravda pod podmienkou. Musí sa ho dotknúť. Ani mu to veľmi nemôžeme mať za zlé. Veď aj Mária Magdaléna Ho držala, učeníkom ukázal svoje rany a bok a Lukáš hovorí, že keď nemohli uveriť, aj jedol pred nimi, aby si boli istí, že nie je duch.
A Tomáš? Aj on videl Pána. Nevieme, či nakoniec využil možnosť a vtlačil svoje prsty do rán po klincoch. Myslím ale, že nie. Stačilo mu, že videl, aby uveril. A svoju vieru vyjadril vyznaním tak otvoreným, že ostatní museli mať z toho zimomriavky. „Pán môj a Boh môj.“ Takto priamo, verejne a otvorene, bez narážok, zastierania a symbolov, si pred Tomášom (aspoň myslím) nikto nedovolil hovoriť o Ježišovom Božstve. A že to myslel vážne, je zrejmé z jeho ďalšieho života i smrti.

Oba príbehy sa udiali v prvý deň týždňa, v nedeľu, deň, ktorý sa stal pre kresťanov posvätným. V prvom čítaní sledujeme kresťanov, ktorí sa v nedeľu schádzajú v Šalamúnovom stĺporadí. A v druhom čítaní Ján hovorí o vytržení, do ktorého bol pozdvihnutý v Deň PánaDies Domini, v nedeľu.
V tomto duchu môžeme slová žalmu nedeľnej liturgie: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Požehnávame vás z domu Pánovho.“ Kresťania, ktorí v Deň Pána (nedeľa) slávili v liturgiu v Dome Pánovom (kostol, Cirkev), idú v mene Pánovom (záver liturgie – Iďte v mene Božom), aby priniesli požehnanie do celého sveta.
Apoštol Ján je nám v tom príkladom: stal sa misionárom, prinášal Pánovo požehnanie do Malej Ázie, za čo sa dostal do vyhnanstva. Odtiaľ píše listy siedmim Cirkvám. Sedem je číslo plnosti. A tak kresťanstvo už nie je záležitosťou malej komunity v Jeruzaleme, krčiacej sa zatvoreným dverami, ale kresťania sú prítomní v každom národe, každý jazyk je aj jazykom kresťanov a každá kultúra má byť kresťanmi pretváraná.

Ježiš robí medzi apoštolmi dovtedy nevídané gesto: Dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.“ Vlastne nie je to až tak celkom nevídané. Pripomína nám to stvorenie, keď Boh vdýchol do hlineného človeka dych života a človek sa stal živou bytosťou. Teraz dýchol znova, aby tieto bytosti premenil. My sme v krste a pri birmovaní prijali toho istého Ducha Svätého. Nemôžeme žiť teda inak, ako oni.
__________________________
*Por.: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tom%C3%A1%C5%A1ova_nede%C4%BEa

Publikácie a pomôcky