Šavlov pád


 VN-03 PI: Sk 9, 1-20

Jazierko si nehybne podriemkavalo v letnom sparne. Na plávajúcom leknovom liste sa vyhrievala tučná žaba. Lenivo poškuľovala po hmyze s dlhými nohami, ktorý sa bezstarostne kĺzal po hladine. Ešte pác centimetrov a je v dosahu jej lepkavého jazyka. Už sa jej zbiehali slinky.
O kúsok ďalej malý potápnik zasnene pozoroval mladú potápničku. Nemal však odvahu vyznať jej svoju lásku.
Na brehu, kúsok od hladiny zomieral od smädu malý kvietok. Bol tak blízko a predsa svojimi korienkami nemohol dosiahnuť životodárnu vlahu. A neďaleko od neho sa topila malá muška. Chvíľka nepozornosti a ocitla sa vo vode. Krídla jej oťaželi a ona nemala síl vyletieť von.
Nad jazierko vystierala konáre pichľavá trnka. Prezretá, tmavá trnka si visela na jednej z vetvičiek a slnila sa v odrazených lúčoch. Ako sa tak otáčala, nechtiac sa odtrhla a čľupla do vody.
Z miesta, kam dopadla sa jazierko slávnostne rozvlnilo. Vlnky sa jedna za druhou niesli smerom k brehu. Jedna z nich odniesla dlhonohý hmyz rovno žabe spred nosa. Ďalšia vniesla hanblivého potápnika rovno do náručia krásnej potápničky. Toľko sa ospravedlňovali jeden druhému, až sa do seba zaľúbili. Prvý kruh zašplechol o breh a zavlažil zomierajúci kvietok. Ďalší šetrne nadvihol mušku a vyložil ju na steblo trávi, aby si usušila krídla. To všetko spôsobila jedna trnka, ktorá padla do vody.*
My v našom živote neradi padáme. A predsa: naše pády môžu byť veľkým požehnaním, pretože môžu dať veľa do pohybu. Aspoň tak nejako to bolo so Šavlovým pádom. Muž, ktorý padol na zem a Jeho pád zmenil dejiny sveta. Zo Šavla sa stal Pavol, z farizeja kresťan, z prenasledovateľa ohlasovateľ.
A čo moje pády? Ako menia svet okolo mňa?

______________________
* FERRERO, B., Kruhy na vode, DB, Bratislava 2002, s. 5.