VN-03 PI: Sk 9, 1-20
Jazierko si nehybne podriemkavalo v letnom sparne. Na plávajúcom leknovom liste sa vyhrievala tučná žaba. Lenivo poškuľovala po hmyze s dlhými nohami, ktorý sa bezstarostne kĺzal po hladine. Ešte pác centimetrov a je v dosahu jej lepkavého jazyka. Už sa jej zbiehali slinky.O kúsok ďalej malý potápnik zasnene pozoroval mladú potápničku. Nemal však odvahu vyznať jej svoju lásku.Na brehu, kúsok od hladiny zomieral od smädu malý kvietok. Bol tak blízko a predsa svojimi korienkami nemohol dosiahnuť životodárnu vlahu. A neďaleko od neho sa topila malá muška. Chvíľka nepozornosti a ocitla sa vo vode. Krídla jej oťaželi a ona nemala síl vyletieť von.Nad jazierko vystierala konáre pichľavá trnka. Prezretá, tmavá trnka si visela na jednej z vetvičiek a slnila sa v odrazených lúčoch. Ako sa tak otáčala, nechtiac sa odtrhla a čľupla do vody.Z miesta, kam dopadla sa jazierko slávnostne rozvlnilo. Vlnky sa jedna za druhou niesli smerom k brehu. Jedna z nich odniesla dlhonohý hmyz rovno žabe spred nosa. Ďalšia vniesla hanblivého potápnika rovno do náručia krásnej potápničky. Toľko sa ospravedlňovali jeden druhému, až sa do seba zaľúbili. Prvý kruh zašplechol o breh a zavlažil zomierajúci kvietok. Ďalší šetrne nadvihol mušku a vyložil ju na steblo trávi, aby si usušila krídla. To všetko spôsobila jedna trnka, ktorá padla do vody.*
My
v našom živote neradi padáme. A predsa: naše pády môžu byť
veľkým požehnaním, pretože môžu dať veľa do pohybu. Aspoň
tak nejako to bolo so Šavlovým pádom. Muž, ktorý padol na zem a
Jeho pád zmenil dejiny sveta. Zo Šavla sa stal Pavol, z farizeja
kresťan, z prenasledovateľa ohlasovateľ.
A
čo moje pády? Ako menia svet okolo mňa?
______________________
* FERRERO, B., Kruhy na vode, DB, Bratislava 2002, s. 5.
