Prejsť bránou

VN-05 C NE

Biblia je viac, ako kniha. Pre Kresťanov je to Božie slovo, pretože v ňom sa stretá minulosť, prítomnosť a budúcnosť.
Pekne to vidno v dnešnej Bohoslužbe slova, len si treba zoradiť čítania podľa poradia, v akom vznikali. Na začiatok si môžeme postaviť evanjelium s Ježišovou výzvou: Milujte sa navzájom. Prítomnosť potom zastupuje prvé čítanie zo skutkov apoštolov. Hovorí, aké veľké veci robil Kristus prostredníctvom apoštolov, keď plnili jeho prikázanie lásky. Tie isté, ba väčšie skutky chce konať aj vez nás. Potom druhé čítanie z knihy zjavenia hovorí o cieli tohto všetkého – o Novom nebi a Novej zemi, kde Boh zotiera všetky slzy z očí… A nakoniec žalm, ktorý je veľkou oslavou veľkého a oslavy hodného Pána.
Počas svojej histórie prežili židia množstvo pádov a prehier. Ale vždy sa nejako pozviechali. Jedna z prvých vecí, do ktorej sa vždy pustili, bola obnova Jeruzalema a chrámu. Nejako si nevedeli predstaviť svoju existenciu bez svojho svätého mesta. Jeruzalem je pre nich totiž viac, ako mesto. Je to symbol.
Ak sa na vec pozeráme v tomto duchu, potom je zarážajúce, že evanjelista Ján v knihe zjavenia hovorí o Novom Jeruzaleme. Nemá pritom na mysli nejaké nové, sväté mesto, ktoré by vybudovali kresťania niekde na Zemi.

Bránou do Nebeského Jeruzalema v Novom nebi je smrť. Akokoľvek je to nepríjemné, smrť je jediná vstupná brána, cez ktorú musíme prejsť všetci.
Brána bola miestom, kde začínali najväčšie oslavy víťazov a potupa porazených. Keď tiahol vojvodca po víťaznej bitke do svojho mesta, ľud ho vítal pri bráne. Pred ním išiel dlhý sprievod trofejí, ktoré ukoristil, potom zástup zajatcov, zúbožených a zdrvených, vstup do mesta bol pre nich najväčším pokorením. A potom, za nadšených ovácií, vstupoval víťaz.
My všetci musíme prejsť touto bránou. Je na nás, ako si to zariadime – či tade prejdeme, ako víťazi, ktorí vyhrali svoje životné boje, alebo ako porazení, ktorí to vzdali, ušli, nebojovali za niečo lepšie.
Pre tých, ktorí chcú zvíťaziť, dáva dnes Kristus návod: Milujte sa navzájom, ako sa ja miloval vás.
Všetci dobre vieme, čo to znamená mať rád ako Ježiš – mať rád všetkých, ako prvý, snažiť sa pochopiť aj nepriateľa… a viac menej sa o to aj snažíme. Niekedy však zabúdame, že naša láska musí byť i zodpovedná!
Nestačí totiž mať rád deti a dať im všetko, čo im vidno na očiach. Mať rád zodpovedne znamená dať druhému to, čo je pre neho najlepšie.
Nestačí mať rád svojho príbuzného a z akejsi falošnej lásky zatvárať oči pred tým, ako sa rúti niekam do stratena, do hriechu, do závislosti…
Nestačí mať rád milovanú osobu a v mene lásky sa nechať vydierať. Nič z toho Ježiš nerobil. Jeho láska je zodpovedná.
Láska je buď zodpovedná, alebo nie je láskou.