VN-01 PI: Jn 21, 1-14
Počas troch rokov sa Peter od Ježiša mnohému naučil. A možno jednou z najdôležitejších vecí je, že sa naučil plávať. Všimnime si: po zázračnom nasýtení zástupov, keď Ježiš kráčal po hladine mora, Peter, ktorý sa vybral za ním, sa začal topiť. Dnes ho vidíme, ako skáče do vody a pláva smerom k brehu, lebo muž, ktorý tam stojí, je Pán.
Mohli by sme to pokladať za milú vsuvku, možno aj za nepodstatný omyl, ale môže to byť aj symbol, ktorý má veľkú výpovednú hodnotu.
More je v biblickom chápaní negatívnym symbolom, symbolom neznáma, prázdnoty, chaosu, zla i podsvetia. Predstavuje chaotický, nepochopený a nepochopiteľný svet, ktorému sa každý žid radšej vyhol, ak to bolo možné.
Peter chce chodiť po mori, chce byť nad tým chaosom, no má strach, že sa v tom neporiadku utopí. Tak tomu bolo pred Ježišovým umučením, smrťou, vzkriesením... Po zmŕtvychvstaní sa Peter mení. Už nemá strach, hoc aj plávať v mori.
Je to smutné, aj aj my žijeme v rôznych svetoch. Náš svet, svet dobrých, kresťanov, veriacich... a svet tých druhých. Svet, s ktorým mnohí z nás nechcú mať nič spoločného, pretože je pre nás symbolom chaosu, neporiadku, zla, hriechu... Sme ochotní zachraňovať ľudí z tohto „mora hriechu“ ale maximálne tak z nejakej loďky, pretože po hladine sme sa nenaučili chodiť a namočiť sa do toho nechceme!
Lenže Boh stvoril iba jeden svet. Nie svet dobrých a zlých. Iba jeden. Od nás nechce, aby sme vytvorili nový svet, ale aby sme pretvorili ten pôvodný!
Ako na to? Nuž na začiatok treba prestať rozlišovať medzi nami a tými druhými. A potom skočiť a plávať!
