Kohút a veľkonočné ráno...

VN-01 ŠT: Sk 3, 11-26

Rimania mali vždy ťažkosti udržať v Jeruzaleme poriadok. Nečudo, stačilo málo a hneď sa zbehol zástup ľudí. A kde je masa, tam sa ľahko zrodí aj vzbura. Jeruzalemčania sa zrejme radi zbiehali za senzáciami. Senzáciou bol Ježišov vstup do Jeruzalema, senzáciou bolo jeho odsúdenie a poprava, senzačné bolo aj uzdravenie chromého, o ktorom hovorilo dnešné prvé čítanie.
Lenže senzácia je jedna vec a holá pravda druhá. A tak im to Peter všetko jasne vysvetlil. Áno, stal sa zázrak. Mocou Ježiša, ktorého ste vy poslali na smrť. Ale už to nie je ten Peter – búrlivák, čo býval. Vzkriesenie ho zmenilo. Už je jemnejší: Bratia, viem, že sto to urobili z nevedomosti. Už netúži po prvých miestach, po uznaní, mieste na slnku. Teraz ohlasuje pravdu. 
Niektoré kohúty si myslia, že slnko vychádza ich pričinením. (T. Fontane). Peter konečne pochopil, aké je jeho miesto! Pochopil, že nie je stredom vesmíru. Pochopil to vďaka stretnutiu so Zmŕtvychvstalým. A asi aj vďaka kikiríkaniu jedného kohúta.