VN-04 C
Štvrtá
veľkonočná nedeľa má meno Nedeľa Dobrého pastiera. Nezávisle
od toho, či je liturgický rok A, B, alebo C vždy zaznieva táto
téma. Starovekí židia boli národom pastierov. A tak je
prirodzené, že vzťah Boha a jeho ľudu bol vysvetľovaný aj
obrazom pastiera a stáda. A Ježiš tento obraz vzťahuje na seba,
všetci dobre poznáme podobenstvo o Dobrom pastierovi…
Pastier
– stádo je ekvivalent iného pôvodne židovského výrazu,
prebraného aj kresťanmi, výrazu Boží ľud. Tak,
ako boli Izraeliti starozákonným Božím ľudom, putujúcim z
Egypta do zasnúbenej zeme…, tak sme
my novozákonným Božím ľudom, putujúcim do nebeskej
vlasti. Táto myšlienka je,
mimochodom, spoločná pre tri modlitby dnešnej liturgie: modlitbu
dňa, modlitbu nad obetnými darmi a po prijímaní.
Tú
istú tému nachádzame aj v dnešnom evanjeliu, kde Ježiš hovorí:
„Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú zamnou. Ja im dávam večný život.“
Ján
zdôrazňuje, že okolo trónu stoja ľudia zo všetkých krajín,
národov, jazykov a kultúr…, teda príslušnosť k Božiemu ľudu
nie je limitovaná národnosťou, ako tomu bolo v prípade
starovekého Judaizmu (+/– výnimky). Moment tohto zlomu sledujeme
v dnešnom prvom čítaní.
Spolu sme Cirkvou,
novozákonným Božím ľudom, putujúcim do nebeskej vlasti, a na
tejto ceste nasledujeme Krista – svojho pastiera. Lenže Kristus,
Dobrý pastier, nás na tejto ceste predišiel ako naša hlava* a odvtedy už takmer 2000 rokov putujú jeho cestou vždy noví a
noví kresťania, ktorí v hlase svojho biskupa rozoznávajú hlas
Krista. Ale o tom niekedy nabudúce:-)
_____________________
*Por.: Modlitba dňa na Nanebovstúpenie Pána.