Jozef uveril Bohu, Mária Jozefovi

Väčšina z toho, čo povieme o svätom Jozefovi, bude vždy len domnienkou. Je to preto, že správ o ňom je ešte menej ako poskromne.
Každopádne z toho mála čo o ňom v evanjeliách čítame, sa mi zdá, že to bol človek, ktorý (minimálne pár krát v živote) videl ďalej ako ostatní. Nemyslím to vo význame poznania budúcnosti a ani doslovne že by bol ďalekozraký... ale zdá sa mi, že chápal súvislosti, ktoré iným unikli.
Vidno to vo chvíľach, keď sa rozhoduje nečakane a nepredvídateľne. Vtedy, keď sa ožení s Máriou, hoci vie, že je tehotná a on s tým nemá nič spoločné. Vtedy, keď ju v noci v Betleheme budú a presviedča, že musia hneď odísť preč. Vtedy, keď z neho zrazu vyjde, že je načase vrátiť sa z exilu domov. Aj vtedy, keď zrazu odbočí z cesty do Judei a namieri si to s rodinou do Nazareta... hoci to tak nebolo pôvodne v pláne.
Áno, ja viem, to ho predsa vo sne varoval zakaždým Boží anjel. Ale:
Mne sa zvykne snívať všeličo a poviem vám, je dosť ťažké uveriť alebo neuveriť niektorým snom...
  1. Čo asi na jeho svadbu hovorilo okolie? Ťukali si na čelo?
  2. A neviem, ale mňa keby niekto zobudil v strede noci a tvrdil mi, že musím utekať kade ľahšie, lebo sa mu to snívalo...
Asi to nemal až také jednoduché. Všimnime si zdanlivo nepodstatnú zmienku z Božieho slova: Jozef rozmýšľal. V skutočnosti nekoná impulzívne, ale zvažuje všetky pre a proti. V inej evanjeliovej stati, ktorá sa číta v dnešný deň, Mária hovorí Ježišovi: Pozri, tvoj otec (rozumej Jozef) i ja sme ťa s bolesťou hľadali. Jozef rozmýšľa a hľadá a to aj za cenu bolesti.
Prišiel na to, alebo ak chcete, Boh mu oznámil to, čo nevedela ani Mária. On uveril Bohu, ona uverila jemu. Stačilo tak málo a život sa im rozpadne: stačilo, aby on neuveril Bohu. Stačilo málo a rozpadne sa im manželstvo, stačilo aby Mária neuverila Jozefovi.

Zdá sa, že Jozef videl ďalej ako ostatní. Ešte že mal aj Máriu, ktorá tomu verila.