VN-Trojdnie - Zelený štvrtok
„Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel somnou...“ hovorí Ježiš v
dnešnom evanjeliu zdráhajúcemu sa Petrovi. Tými slovami možno
naznačuje, že ide o viac, než len o príklad pokornej služby,
ktorý máme
nasledovať. Získať podiel s Ježišom
nie je v našich silách. Toto sami nezvládneme!
Ježiš
to vie. „A pretože miloval svojich, čo boli na
svete, miloval ich do krajnosti.“ Ježiš
nás, svojich, čo sme na svete, miluje do krajnosti.
Preto nám dnes umýva nohy, aby nikto nemohol pochybovať o pokore
veľkého Boha, ktorý sa skláňa k nám, aby nás očistil. Naše
hlavy umyté boli
v krste, špina z našich rúk by už mala byť zošúchaná
pokáním posledných
štyridsiatich dní a
umytá sviatosťou zmierenia. Ostávajú len nohy – nezaslúžená
milosť toho, ktorý vzal na seba naše neprávosti a pre
naše zločiny bol strýznený...,
veľkolepé tajomstvo,
ktoré slávime vo Veľkonočnom trojdní.
Liturgia
Trojdnia je bohatá na symboly. Pre dnešný deň chcem zdôrazniť
aspoň niektoré z nich:
Ticho -
na začiatku zaznel spev Sláva
Bohu na výsostiach,
doprevádzaný takmer až burácaním organu a zvonmi... Spev, ktorým
vyjadrujeme radosť z toho, čo slávime. No toto tajomstvo je plné
bolesti a utrpenia nevinného. A preto po tom speve všetko stíchne.
Sme akoby v nemom úžase z toho, kam až je náš Boh ochotný
zájsť.
Toto ticho prehluší znova až ten istý spev v noci Veľkonočnej
vigílie.
Prázdno
– svätostánok
je na začiatku liturgie prázdny. Pred poslednou večerou, ktorú si
pripomíname, nebolo Eucharistie ani novozákonného kňazstva. Preto
to prázdno. Až do vigílie.
Umývanie
nôh –
dôležitý obrad, ktorý, okrem iného, pripomína túžbu nášho
Boha po našom očistení...
Obetné
dary – tie
sa prinášajú pri každej omši (mali by sa). Ale dnes majú byť
súčasťou toho sprievodu aj dary pre chudobných – to, čo
komunita počas pôstneho obdobia vyzbierala,
to sa prinesie pred oltár. A potom, po liturgii je čas odniesť
dary tým, ktorí ich potrebujú. Bojím sa, že na tento rozmer
priľahko zabúdame.
A
opäť ticho
a prázdno – liturgie
dnešného dňa končí potichu, bez požehnania, bez spevu, bez
povzbudenia Iďte
v mene Božom. Končí
prenesením Eucharistie do bočného bohostánku, najlepšie niekde v
kaplnke. Oltár je zrazu bez plachiet, svietnikov, ozdôb... Zostane
ticho a prázdno. Ježiš po večeri, ktorú
sme slávili s ním, odchádza do Getsemanskej záhrady a hoci nie je
sám, je osamelý
vo
svojej bolesti.
Pán
robí všetko preto, aby sme s ním mali podiel. Preto sa uponížil
a stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto
„vstúpil“
do
chleba a vína, aby mohol zostať aj fyzicky s nami a my aby sme mali
podiel s ním.
To
všetko sa deje práve dnes. Pretože nás
miluje až do krajnosti.
