Ak ťa neumyjem...


VN-Trojdnie - Zelený štvrtok

„Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel somnou...“ hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu zdráhajúcemu sa Petrovi. Tými slovami možno naznačuje, že ide o viac, než len o príklad pokornej služby, ktorý máme nasledovať. Získať podiel s Ježišom nie je v našich silách. Toto sami nezvládneme!
Ježiš to vie. „A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.“ Ježiš nás, svojich, čo sme na svete, miluje do krajnosti. Preto nám dnes umýva nohy, aby nikto nemohol pochybovať o pokore veľkého Boha, ktorý sa skláňa k nám, aby nás očistil. Naše hlavy umyté boli v krste, špina z našich rúk by už mala byť zošúchaná pokáním posledných štyridsiatich dní a umytá sviatosťou zmierenia. Ostávajú len nohy – nezaslúžená milosť toho, ktorý vzal na seba naše neprávosti a pre naše zločiny bol strýznený..., veľkolepé tajomstvo, ktoré slávime vo Veľkonočnom trojdní.
Liturgia Trojdnia je bohatá na symboly. Pre dnešný deň chcem zdôrazniť aspoň niektoré z nich:

Ticho - na začiatku zaznel spev Sláva Bohu na výsostiach, doprevádzaný takmer až burácaním organu a zvonmi... Spev, ktorým vyjadrujeme radosť z toho, čo slávime. No toto tajomstvo je plné bolesti a utrpenia nevinného. A preto po tom speve všetko stíchne. Sme akoby v nemom úžase z toho, kam až je náš Boh ochotný zájsť. Toto ticho prehluší znova až ten istý spev v noci Veľkonočnej vigílie.
Prázdno – svätostánok je na začiatku liturgie prázdny. Pred poslednou večerou, ktorú si pripomíname, nebolo Eucharistie ani novozákonného kňazstva. Preto to prázdno. Až do vigílie.
Umývanie nôh – dôležitý obrad, ktorý, okrem iného, pripomína túžbu nášho Boha po našom očistení...
Obetné dary – tie sa prinášajú pri každej omši (mali by sa). Ale dnes majú byť súčasťou toho sprievodu aj dary pre chudobných – to, čo komunita počas pôstneho obdobia vyzbierala, to sa prinesie pred oltár. A potom, po liturgii je čas odniesť dary tým, ktorí ich potrebujú. Bojím sa, že na tento rozmer priľahko zabúdame.
A opäť ticho a prázdno – liturgie dnešného dňa končí potichu, bez požehnania, bez spevu, bez povzbudenia Iďte v mene Božom. Končí prenesením Eucharistie do bočného bohostánku, najlepšie niekde v kaplnke. Oltár je zrazu bez plachiet, svietnikov, ozdôb... Zostane ticho a prázdno. Ježiš po večeri, ktorú sme slávili s ním, odchádza do Getsemanskej záhrady a hoci nie je sám, je osamelý vo svojej bolesti.

Pán robí všetko preto, aby sme s ním mali podiel. Preto sa uponížil a stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto „vstúpil“ do chleba a vína, aby mohol zostať aj fyzicky s nami a my aby sme mali podiel s ním.
To všetko sa deje práve dnes. Pretože nás miluje až do krajnosti.

Publikácie a pomôcky