 |
| Sme ľud na ceste... |
PÔST-03 NE C: Ex 3, 1-8a. 13-15; Ž 103; 1 Kor 10, 1-6. 10-12; Lk 13, 1-9
Minulú nedeľu sme v prvom čítaní sledovali
dialóg, v ktorom Boh prisľúbil Abramovi, že jeho potomstvo bude
vlastniť krajinu medzi riekami Níl a Eufrat. Keď sledujeme osudy
Židov - Abrahámových potomkov ďalej, vidíme, že Boh chce pre
nich viac, prijíma ich ako svoj ľud. Aj dnes ho počujeme v prvom
čítaní hovoriť: „Videl som utrpenie môjho ľudu
v Egypte.“ Posiela
Mojžiša, aby v jeho mene vyslobodil jeho ľud z otroctva presne
tak, ako sme toho neskôr svedkami pomaly na každej druhej stránke
Starého zákona. Boh
vyslobodzuje, vedie a chráni ľud, ktorý si vybral za svoj.
O
tom, ako Boh koná
v prospech svojho ľudu,
krásne hovorí dnešný žalm: „On
ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on
vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom
a milosťou.“
Niekedy koná
sám, priamo,
inokedy prostredníctvom
tých, ktorých sám poslal.
Mojžiš je takým človekom. Na Horebe mu Boh hovorí: „Toto
povieš synom Izraela: Ten, ktorý je, ma k vám poslal.“
A po ňom prídu
ďalší:
sudcovia, králi, proroci... ľudia, ktorých povolanie prerástlo do
poslania hovoriť a konať
v Božom mene.
A
čo na to ľud? Apoštol Pavol v liste kresťanom v Korinte
pripomína, že aj keď sa nie vždy sa ako Boží ľud správali,
Boh akoby oplýval trpezlivosťou. Je
Bohom, ktorý dáva druhú šancu. Viac, než
len raz.
Prečo
to Pavol píše Korinťanom, ktorí nikdy židmi neboli? Preto, že
my kresťania sa tiež považujeme za Boží ľud, za dedičov
prísľubu, ktorý dostal Abram v tú noc v
púšti
pri Hebrone. Ale nie v zmysle národnom, nie sme Židia, ani si
nenárokujeme na územie Izraela... Sme Boží ľud na ceste domov,
do neba, ako to zaznelo minulú nedeľu v druhom čítaní: „Naša
vlasť je v nebi!“
A Pavol je realista a vidí, že nový Boží ľud robí na ceste k
Bohu tie isté chyby!
Pôstne
obdobie,
ktoré prežívame, má
byť pre nás časom priznania si a nápravy tých
chýb. Tak to zaznieva aj v dnešnej modlitbe dňa:
„Pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky sú
liekom proti hriechu; [Bože]
láskavo prijmi vyznanie našej slabosti a keď klesáme
pod ťarchou previnení, pozdvihni nás svojou milosrdnou rukou.“
A
opäť je tu tá myšlienka: Boh nám dáva šancu. V ňom sa akoby
stretajú pán vinice z dnešného evanjeliového podobenstva, ktorý
žiada spravodlivosť a vinohradník, ktorý dáva ešte jednu šancu.
V tom podobenstve je použitý iný obraz. Hovorí sa tam o strome,
ktorý je neplodný. Dostane šancu, ale čaká sa od neho, že bude
konečne užitočný. V
tom podobenstve zaznieva aj dne kritika nášho neplodného
kresťanstva, viery,
ktorá neprináša ovocie, životov kresťanov, ktoré nie sú veľmi
odlišné od životov ateistov!
Čo budeme
robiť? Aké ovocie bude prinášať naša farnosť? Príďte s
návrhmi, vyhrňte rukávy a poďme do toho. Prinášať ovocie.*
_________________________
* Slová posledného odseku som povedal dnes v našom kostole. Som zvedavý, či na ne niekto zareaguje. Bojím sa ale, že ak aj áno, príde mi len povedať, čo mám robiť ja. Uvidíme.
