Ak nie, potom ho vytneš

Sme ľud na ceste...

PÔST-03 NE C:  Ex 3, 1-8a. 13-15; Ž 103; 1 Kor 10, 1-6. 10-12; Lk 13, 1-9

Minulú nedeľu sme v prvom čítaní sledovali dialóg, v ktorom Boh prisľúbil Abramovi, že jeho potomstvo bude vlastniť krajinu medzi riekami Níl a Eufrat. Keď sledujeme osudy Židov - Abrahámových potomkov ďalej, vidíme, že Boh chce pre nich viac, prijíma ich ako svoj ľud. Aj dnes ho počujeme v prvom čítaní hovoriť: Videl som utrpenie môjho ľudu v Egypte.“ Posiela Mojžiša, aby v jeho mene vyslobodil jeho ľud z otroctva presne tak, ako sme toho neskôr svedkami pomaly na každej druhej stránke Starého zákona. Boh vyslobodzuje, vedie a chráni ľud, ktorý si vybral za svoj.
O tom, ako Boh koná v prospech svojho ľudu, krásne hovorí dnešný žalm: „On ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou.“
Niekedy koná sám, priamo, inokedy prostredníctvom tých, ktorých sám poslal. Mojžiš je takým človekom. Na Horebe mu Boh hovorí: „Toto povieš synom Izraela: Ten, ktorý je, ma k vám poslal.“ A po ňom prídu ďalší: sudcovia, králi, proroci... ľudia, ktorých povolanie prerástlo do poslania hovoriť a konať v Božom mene.
A čo na to ľud? Apoštol Pavol v liste kresťanom v Korinte pripomína, že aj keď sa nie vždy sa ako Boží ľud správali, Boh akoby oplýval trpezlivosťou. Je Bohom, ktorý dáva druhú šancu. Viac, než len raz.
Prečo to Pavol píše Korinťanom, ktorí nikdy židmi neboli? Preto, že my kresťania sa tiež považujeme za Boží ľud, za dedičov prísľubu, ktorý dostal Abram v tú noc v púšti pri Hebrone. Ale nie v zmysle národnom, nie sme Židia, ani si nenárokujeme na územie Izraela... Sme Boží ľud na ceste domov, do neba, ako to zaznelo minulú nedeľu v druhom čítaní: „Naša vlasť je v nebi!“ A Pavol je realista a vidí, že nový Boží ľud robí na ceste k Bohu tie isté chyby!
Pôstne obdobie, ktoré prežívame, má byť pre nás časom priznania si a nápravy tých chýb. Tak to zaznieva aj v dnešnej modlitbe dňa:Pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky sú liekom proti hriechu; [Bože] láskavo prijmi vyznanie našej slabosti a keď klesáme pod ťarchou previnení, pozdvihni nás svojou milosrdnou rukou.“
A opäť je tu tá myšlienka: Boh nám dáva šancu. V ňom sa akoby stretajú pán vinice z dnešného evanjeliového podobenstva, ktorý žiada spravodlivosť a vinohradník, ktorý dáva ešte jednu šancu. V tom podobenstve je použitý iný obraz. Hovorí sa tam o strome, ktorý je neplodný. Dostane šancu, ale čaká sa od neho, že bude konečne užitočný. V tom podobenstve zaznieva aj dne kritika nášho neplodného kresťanstva, viery, ktorá neprináša ovocie, životov kresťanov, ktoré nie sú veľmi odlišné od životov ateistov!
Čo budeme robiť? Aké ovocie bude prinášať naša farnosť? Príďte s návrhmi, vyhrňte rukávy a poďme do toho. Prinášať ovocie.*

_________________________
* Slová posledného odseku som povedal dnes v našom kostole. Som zvedavý, či na ne niekto zareaguje. Bojím sa ale, že ak aj áno, príde mi len povedať, čo mám robiť ja. Uvidíme.