CR-04 PI I.: Hebr 13, 1-8; Mk 6, 14-29
Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky, uzatvára dnešnú stať autor listu Hebrejom. Je ten istý, nezávisle od toho, čo si o ňom ľudia myslia. Pre jedných je vzkrieseným Jánom Krstiteľom, pre iných Eliášom, ktorý sa vrátil, pre ďalších prorokom, pre Zelótov bude nádejným vodcom vzbury, pre farizejov nepríjemnou výčitkou a pre Herodesa sa čoskoro stane potencionálnou hrozbou, ktorú bude treba odstrániť...
Nezávisle od mienky ľudí je Ježiš Kristus, čo znamená Mesiáš, Pomazaný... Tak znie jedno z najstarších vyznaní viery kresťanov: Ježiš je Kristus.
On je ten istý. Nemení sa. To, čo prechádza premenou, je naše pochopenie toho, čo to znamená, že Ježiš je Kristus. Proces premeny, dozrievania, ktorým má kresťan prechádzať a ktorý nikdy neskončí.*
Mnohé z toho, čo nás premieňa, čo prehlbuje naše chápanie Krista, je tiež vymenované v dnešnom prvom čítaní: skutočná bratská láska, pohostinnosť, úcta k manželstvu, čistota, štedrosť, úcta k nadriadeným, napodobňovanie pozitívnych vzorov...
Mnohé z toho, čo nás premieňa, čo prehlbuje naše chápanie Krista, je tiež vymenované v dnešnom prvom čítaní: skutočná bratská láska, pohostinnosť, úcta k manželstvu, čistota, štedrosť, úcta k nadriadeným, napodobňovanie pozitívnych vzorov...
Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky. Ty, ja, my všetci by sme ale mali byť iní než pred mesiacom, rokom, desaťročím...
_________________________
* Nie vo význame uveriť v niečo nové, ale skôr v zmysle objavenia (vo svojej vlastnej skúsenosti) niečoho, čo je už dávno prítomné v tradícii viery kresťanov, teda objaviť dávno objavené (inými), uveriť v dávno inými verené.
