Povolanie a poslanie


CR-04 ŠT I.: Hebr 12, 18-19. 21-24 ; Mk 6, 7-13

Dnešný úryvok z listu Hebrejom nás trochu uvádza do liturgie slova budúcej nedele (CR-05 C): V prvej časti hovorí: „nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke ani k zvuku poľnice...“ Všetko to, čo menuje, sú javy, ktoré v Starom zákone sprevádzali zjavenie sa Boha. V nedeľu budeme v prvom čítaní počuť Izaiášovo videnie božej slávy, ktoré tiež budí dojem veľkolepej, vznešenej hrôzy, mystéria, takže aj Izaiáš si myslí, že musí zomrieť. V druhej časti im pripomína, že sa priblížili ku Kristovi a trochu to pripomína zástup ľudí, ktorí sa na brehu Genezaretského jazera tlačil na Ježiša a Petra, do ktorého bežnej životnej skúsenosti Ježiš vstúpil a premenil ju pri zázračnom rybolove.
Aj tá starozákonná skúsenosť aj novozákonná však smerujú k jednému: k povolaniu a poslaniu. A preto je príznačné, že dnešná evanjeliová stať hovorí práve o tom: o vyslaní dvanástich.
A nie len o nich. Aj my sme sa priblížili ku Kristovi a tým, že sme prijali krst, prijali sme aj povolanie a poslanie ísť a hlásať, že treba robiť pokánie, vyhnať mnoho zlých duchov, pomazať olejom veľa chorých a uzdravovať.