CR-04 ŠT I.: Hebr 12, 18-19. 21-24 ; Mk 6, 7-13
Dnešný úryvok z listu Hebrejom nás trochu uvádza do liturgie slova
budúcej nedele (CR-05 C): V prvej časti hovorí:
„nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu
ohňu ani k čierňave, temnote a búrke ani k zvuku
poľnice...“ Všetko to, čo menuje, sú javy, ktoré v Starom
zákone sprevádzali zjavenie sa Boha. V nedeľu budeme v prvom
čítaní počuť Izaiášovo videnie božej slávy, ktoré tiež
budí dojem veľkolepej, vznešenej hrôzy, mystéria,
takže aj Izaiáš si myslí, že musí zomrieť. V
druhej časti im pripomína, že sa priblížili ku Kristovi a trochu
to pripomína zástup ľudí, ktorí sa na brehu Genezaretského
jazera tlačil na Ježiša a Petra, do ktorého bežnej životnej
skúsenosti Ježiš vstúpil a premenil ju pri zázračnom rybolove.
Aj tá
starozákonná skúsenosť aj novozákonná však smerujú k jednému:
k povolaniu a poslaniu. A preto je príznačné, že dnešná
evanjeliová stať hovorí práve o tom: o vyslaní dvanástich.
A nie
len o nich. Aj my sme sa priblížili ku Kristovi a tým, že sme
prijali krst, prijali sme aj povolanie a poslanie ísť
a hlásať, že treba robiť pokánie, vyhnať
mnoho zlých duchov, pomazať olejom veľa chorých
a uzdravovať.