PÔST-01 PO: Lv 19, 1-2. 11-18; Mt 25, 31-46
Náš
Boh sa neuspokojí s priemernosťou. V tom sa odlišuje od väčšiny
našich kresťanov. Alebo lepšie bude otvorene povedať nás
kresťanov. Jeho očakávania voči nám sú vysoké. V dnešnomprvom čítaní hovorí jasne: Buďte svätí, lebo ja , Pán, váš
Boh som svätý!
Náš
Boh sa neuspokojuje ani s minimalizmom. Stanovuje minimum
(nekradnite, nepodvádzajte, nepotupujte, nebuďte
nespravodliví...) ale vzápätí ide ďalej, počuli sme dnes aj
to: bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali
ste mi piť...
A
tak si to môžeme rozvrhnúť:
- absolútne minimum - nekradnite, nepodvádzajte, nepotupujte, nebuďte nespravodliví... - teda nerobte to, čo sa nazýva zlom.
- priemer - bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť... - teda konajte dobro.
- samozrejmosť – milovať budeš svojho blížneho ako seba – teda nie len robte dobro, ale robte ho s láskou.
- cieľ každého – buďte svätí, lebo ja som svätý...
Kde
sme my?
Pre starovekého
človeka bolo určite neporovnateľne ťažšie ako pre nás
nekradnúť a nepodvádzať, veď žil horšie ako krorýkoľvek z
našich bezdomovcov. Bolo pre neho neporovnateľne ťažšie sa s
niečím podeliť, veď v porovnaní s nami nemal nič. Bolo pre neho
asi fest ťažké mať rád iných ľudí, hrubých, nevzdelaných a
agresívnych...
V porovnaní s ním
žijeme v raji. Tak v čom je problém?
