Dva brehy

CR-04 UT: Mk 5, 21-43

Včera sme pri liturgii počuli príbeh, ktorý mnoho spoločného s tým dnešným. Oba príbehy sa udiali na brehu jazera. Ten včerajší v Gerazskom kraji. Evanjelium hovorí, že len čo Ježiš vyšiel na breh mora, pribehol k nemu posadnutý a vrhol sa na zem pred ním. Dnes vidíme Ježiša na opačnom brehu Galelejského mora, v Kafarnaume. Evanjelista poznamenáva, že ešte keď bol pri mori sa okolo neho zbehol veľký zástup. A aj tu je muž, ktorý len čo Ježiša zazrel, padol mu k nohám. Tentoraz je to Jairus, predstavený synagógy.
Potiaľto sú oba príbehy podobné. Ale ďalej? Posadnutý z toho včerajšieho príbehu vykríkol: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn Boha najvyššieho?!“ Naproti tomu Jairus prosí Ježiša, aby zachránil jeho zomierajúcu dcéru.
Jairova dcéra zomiera a on robí všetko preto, aby ju zachránil, posadnutý zo včerajšieho príbehu je živý a pritom býva v jaskynných hroboch a tlčie sa kameňmi, možno preto, aby si privodil smrť.
Môžeme tu vnímať koncept dvoch brehov, možno dokonca protikladov: pohania a židia, tí čo Krista prijímajú a tí, čo ho odmietajú a kričia: čo ťa do mňa..., tých, čo sú akoby duchovne mŕtvi i tých, ktorí sa snažia uchovať si duchovný život. Aj na jednom, aj na druhom brehu Ježiš zachraňuje. Pomohol obom mužom, pretože z Božej lásky nie je vyňatý žiaden človek.
Žiaľ aj na jednom aj na druhom brehu sú aj takí, ktorí Ježiša chcú vypoklonkovať. Včera ho prosili, aby od nich odišiel, dnes radia Jajrovi, aby ho zbytočne neobťažoval.
A čo my? Kam patríme?