PÔST-00 SO po popolcovej strede: Iz 58, 9c-14
Učiteľ pripevnil na strom na okraji
čistinky drevený terč s červeným kruhom prostred. Mladík sa
odvážne postavil vpred. Už sa nevedel dočkať, kedy bude môcť
ukázať ostatným svoje schopnosti. Pevne uchopil svoj luk a zaujal
strelecký postoj. „Môžem vystreli pane?“ opýtal sa.
Učiteľ sa na neho zahľadel a spýtal sa ho: „Vidíš tie veľké
stromy na konci čistinky?“ „Áno, pane, vidím ich veľmi
dobre.“ „Dobre,“ odpovedal učiteľ, „vráť
sa k ostatným, ešte nie si pripravený.“
Dopredu postúpil ďalší súťažiaci.
Vzal si luk a starostlivo zamieril. Učiteľ sa postavil vedľa neho
a spýtal sa: „Vidíš ma?“ „Áno pane, vidím vás, ste tu vedľa
mňa.“ „Vráť sa a sadni si k ostatným!“ odvetil učiteľ,
„nikdy nebudeš vedieť trafiť cieľ.“
Všetci účastníci súťaže, jeden a
druhým, brali svoje luky a chystali sa vystreliť. No učiteľ im
vždy položil jednu otázku, vypočul si odpoveď a poslal ich
naspäť na svoje miesto. Nikto z nich nevystrelil ani šíp.
Vtedy postúpil dopredu najmladší zo
žiakov. Vzal luk, potom ustrnul bez pohybu, oči upreté pred seba.
„Vidíš tie vtáky, čo letia ponad les?“ opýtal sa učiteľ.
„Nie pane, nevidím ich.“ „A čo ten strom, na ktorom je
upevnený drevený terč? Vidíš ho?“ „Nie pane, nevidím.“ „A
vidíš aspoň terč?“ „Nie, nevidím ho.“
Skupinka žiakov sa pustila do smiechu. No
učiteľ ich hneď umlčal a pokojne sa spýtal svojho žiaka: „Tak
mi povedz, čo teda vidíš?“ „Vidím červený kruh,“ riekol
mládenec. „Výbore,“ odpovedal učiteľ, „môžeš vystreliť.“
Šíp preťal vzduch s jemným svišťaním chvejúc sa zabodol do
stredu červeného kruhu na drevenom terči.*
Ak
chceme trafiť do čierneho, ak chceme naplniť svoje pôstne
záväzky, potom je pre nás dôležité sústrediť sa na jedno
jediné: na cieľ.
Už
ste dnes mysleli na svoje predsavzatie? Dnes prorok Izaiáš hovorí:
Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie a prestaneš ukazovať
prstom... vo tmách zažiari tvoje svetlo. Ukazovať prstom na
všeličo... to je rozptyľujúce. Sústreďme sa na to, čo je
podstatné! Prestaňme už ukazovať prstom...
