Svätí Timotej a Títus
Rodina sa usadila pri stole v reštaurácii. Čašníčka si najskôr zapísala objednávky dospelých a potom sa obrátila na sedemročného chlapčeka. „Čo si dáš ty?“ opýtala sa. Dieťa sa hanblivo obzrelo okolo seba a povedalo: „Dal by som si bagetu s klobásou.“ Čašníčka ani nezačala písať, keď ju chlapcova matka zastavila. „Nijakú bagetu,“ povedala dôrazne, „prineste mu biftek s mrkvou a so zemiakovým pyré.“ Čašníčka ju nepočúvala a pokračovala v rozhovore s chlapcom: „S čím chceš tú bagetu? S kečupom alebo s horčicou?“ „S kečupom.“ „O chvíľu som späť,“ povedala čašníčka a odišla do kuchyne. Všetci pri stole onemeli od úžasu. Chlapec sa na nich pozrel a zvolal: „Jéj! Tá teta verí, že naozaj existujem!“
Naše domy sú plné ľudí, ktorí majú rovnakú hodnotu ako nábytok. Mnohí z nich by chceli len „naozaj existovať.“*
Hoci Timotej a Títus sú Pavlovi spolupracovníci, nie sú len jeho spolupracovníkmi. Sú pre neho bratmi vo viere, ba viac, nazýva ich synmi. Váži si ich a dôveruje im. Preto ich poveruje dôležitými úlohami. Pritom Pavol bol človek, ktorý si asi najradšej urobil všetko sám. Jednoducho preto, že málokto s ním dokázal držať krok.
Napriek tomu sú pre neho tí dvaja viac, ako len vykonávatelia poslania. Ale o tom sa dozviete, ak si dnes prečítate Pavlov listy Timotejovi alebo Títovi.
_______________________
*Ferrero, B., Koľko stojí zázrak?, s. 70.
