 |
| S. Köder: Synodálna ruža, „Z pňa Jesseho vypučí ratolesť…“ Iz 11,1 |
VIA-Zjavenie Pána
Prorok Izaiáš bol už pekných zo šesť storočí v nebeskom kráľovstve a tešil sa na napĺňanie proroctiev, ktoré cez neho ohlásil Boh ľuďom. Doslova žasol, keď panna počala a porodila syna, ktorý sa nevolal ale bol Emanuel, Boh s nami. Keď tie slová kedysi dávno vyriekol, ani mu nenapadlo, že to bude takto. Aj dosť tŕpol, keď si spomenul na svoje spevy o pokornom, trpiacom Pánovom služobníkovi... a vtedy možno dúfal, že tie proroctvá sa neplnia tak, ako im rozumie.
Ale keď Jozef vzal v noci svoju manželku a dieťa a utekali do Egypta..., vtedy to už nevydržal. Hovoril Bohu: „Pane, ale to predsa nemá takto byť! Veď pred šesťsto rokmi si mi kázal predpovedať, že ľudia zo všetkých národov, jazykov a kultúr budú putovať do Izraela aby sa poklonili tomu, ktorý prišiel. Pamätáš: Hľa, tma zahaľuje zem a temnota pokrýva národy. Ale nad tebou, Jeruzalem, zažiari Pán a jeho velebnosť sa zjavuje nad tebou. Národy budú kráčať v tvojmu svetlu a králi k tvojmu vychádzajúcemu jasu...“
„Neprišli,“ odpovedal Boh. Všetkých som pozval, dával som im znamenia, sny, obrazy, vnukal myšlienky... jedni to nazvali výplodom bujnej fantázie, iní si povedali, že je to ďaleko, nemajú čas, majú rodiny, nie sú fanatici alebo jednoducho sa im nechce...“
„No tí prišli! To im slúži ku cti. Aj keď treba povedať, že niektorí z tých jednoduchých ľudkov možno prišli skôr z poverčivosti.“
„Ani tí mudrci to nezachránili...“
„No hej. Všetky moje podnety úspešne ignorovali. Ešte že som s tým rátal a pripravil som konjunkciu Jupitera a Saturnu... Museli sa k tomu dopracovať vlastným rozumom. Však aj preto to stihli len tak, LTT.“
„Nie si sklamaný?“ pýtal sa Izaiáš?
„Zvláštna otázka,“ odpovedal Boh. „Dal som ľuďom slobodu rozhodnúť sa. A oni sa rozhodujú. Ešte stále majú čas.“
„Takže raz sa naplní moje proroctvo?“
„Nechaj sa prekvapiť,“ odpovedal Pán a tváril sa pritom nesmierne tajomne.
