VIA-11.jan.: Lk 5, 12-16
Keď
malomocný uvidel Ježiša, padol na
tvár a prosil ho a hovoril: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ alebo ako
prekladá Roháček: Pane, keby si chcel, môžeš ma
očistiť. Spôsob, akým ten človek svoju prosbu formuluje, je
zvláštny. Na prvý pohľad to vyzerá tak, ako by mu na tom
nezáležalo, akoby hovoril: ak chceš, tak ma uzdrav, ak nie,
nechaj tak... Ale evanjelista
zdôrazňuje, že malomocný ho prosil, na kolenách, s tvárou až
pri zemi. Takže asi mu na tom záležalo. A tak sa núka iné
znenie: Pane verím,
že keby si chcel, môžeš ma očistiť.
A Ježiš chcel.
V
prvej chvíli mi napadne: Fajn, Ježiš chce uzdraviť
každého človeka. Ale naozaj
chce Ježiš uzdraviť každého človeka? A čo tí, ktorí sa
modlia, veria a prosia... a uzdravenie nikdy nepríde? A čo tí,
ktorí nemôžu byť uzdravení? Tí, pre ktorých je zdravie väčším
ohrozením, než bolesť? Presnejšie bude povedať: Ježiš chce
zdravie každého. Ale nie pre každého je to to najlepšie.
A
môžeme si to rozšíriť. Miesto zdravia si tam môžeme vložiť
svoje vlastné očakávania: pokoj, radosť, múdrosť, vzdelanie,
majetok, zmysel pre humor, lepšie bývanie, prácu, manžela,
manželku, milujúcich rodičov, naplnenie všetkých emocionálnych
potrieb... Ježiš chce toto všetko pre každého z nás.
A ty
môžeš dnes pred ním padnúť na tvár a prosiť: Pane
verím, že ak chceš, môžeš mi splniť túto túžbu. Možno
to pre teba urobí práve dnes, radikálne a veľkolepo. Možno sa
dnes začne proces pomalého, zdĺhavého a bolestného uzdravovania,
premeny, dozrievania... Možno sa nestane zdanlivo nič. A vtedy ti
ostáva len uveriť, že tak je to lepšie, že mu ide o
tvoje dobro. A časom zbadáš,
že si dostal silu žiť so svojim handicapom.
