Mizivé maximum

VIA-8.jan.: Mk 6, 34-44

Príbeh z dnešného evanjelia ma fascinuje. Ale nie ani tak svojou zázračnosťou, tým, že piatimi chlebmi a dvomi rybami sa dá nakŕmiť 5000 chlapov... Fascinuje ma skôr Ježišovo očakávanie: „Vy im dajte jesť!“ hovorí apoštolom. A keď sa vykrúcajú, že to je nemožné, zaskočí ich otázkou: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ 
Ich prostriedky sú smiešne mizivé: Päť a dve ryby. A potom prišiel zázrak rozmnoženia. Nie z ničoho, ale z mála, čo niekto priniesol.
Boh ochotne rozmnožuje to naše smiešne mizivé maximum na neočakávané skutočné množstvo. Ale len vtedy, ak je to málo ochotne celé darované.
Kresťania v tejto epizódke vidia aj predobraz eucharistického slávenia. Lebo tam sa deje tak zázrak premenenia ako i zázrak rozmnoženia. Preto prinášame obetné dary, preto sa každý snaží prispieť k liturgii aspoň svojím ochotným mizivým málom, aby to Boh, ochotne rozmnožujúci, ochotne rozmnožil.
Snažíme... asi by bolo v predchádzajúcej vete pravdivejšie napísať mali by sme sa snažiť...