Bol raz jeden kostol

CR-03 ST: Mk 4, 1-20

Bol raz jeden kostol. Schádzali sa doň ľudia zo širokého okolia. Niektorí raz, iní dvakrát za týždeň, ďalší aj denne. Počúvali Božie Slovo, komentáre, kázne, príhovory, vysvetlenia, pozvania a podnety...
Niektorí boli zatvrdlivo presvedčení o vlastnej dokonalosti, o neomylnosti svojich názorov, predstáv a postojov, že z chrámu odchádzali presne takí istí ako doň prišli. Vedeli presne, ako by sa malo počuté realizovať v životoch tých druhých. Im samým sa pre nich samých zdalo Slovo zbytočným.
Občas sa našli takí, ktorí ledva vydržali dokonca, už aj chceli vybehnúť von a všetko, čo rozpoznali ako pozvanie pre svoj život, zrealizovať. Hneď a zaraz. Škoda len, že všetky sily minuli na začiatku a o týždeň sa všetko vrátilo do starých koľají.
Ďalší aj chceli, ale... teraz to nejde, možno neskôr, teraz majú veľa (zamestnaní) práce, alebo nemajú žiadnu prácu (nezamestnaní), teraz nemôžu, lebo majú malé deti, alebo už nemôžu, lebo deti dospeli... možno inokedy.
A potom boli takí, čo Slovo počúvali a prijímali. A priniesli úrodu: tridsať, šesťdesiat, stonásobnú.