ADV-1: Iz11,1-10
Izaiáš má pred očami spoločnosť, naplnenú harmóniou a súladu. Svoju víziu vyjadruje obrazmi priateľského spolužitia dvoch nezmieriteľných svetov lovcov a koristí, vlkov a baránkov, leopardov a kozliatok, medvedíc a kráv...
To všetko všetko je v jeho videní ovocím vlády Pánovho spravodlivého, ktorý nesúdi podľa zdania očí, ani nekarhá podľa počutia, ale podľa spravodlivosti súdi chudobných a podľa práva rozhoduje v prospech ponížených zeme.
Ľudia sa celé stáročia snažia vybudovať takúto dokonalú spoločnosť. A vždy to niekde zlyhá a ideály sa nezriedka premenia na násilie a totalitu. Prečo? Napadajú mi dva dôvody:
- Niečo podstatné je v týchto snahách zvrátené ak ide o budovanie dokonalej spoločnosti BEZ dokonalého vládcu, na ktorom spočinie duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom.
- Zdá sa, že Izaiáš chápal spomínaného vládcu ako verného ľudského kráľa, pre ktorého je Boh na prvom mieste v živote. No kresťania čítajú toto proroctvo inak a v tom, ktorý vzíde (či vzišiel) ako ratolesť z kmeňa Jesseho, vidia samotného Boha, ktorý sa stal človekom a po narodení dostal meno Ježiš. Ak je to tak, potom musíme rešpektovať čas, v biblických textoch vyjadrený záhadnými slovnými spojeniami v ten deň (prvé čítanie) a v jeho dňoch (refrén k žalmu)... Čas, ktorý nastane až potom, ako sa naplnia Ježišove slová spred dvetisíc rokov Áno, prídem čoskoro.
