Akože tri rodiny... |
VIA-Nedeľa svätej rodiny
...presnejšie tak trochu ako orech. K niečomu takému sme dnes dopracovali pri omši s malými (väčšinou) Rómami a veľkými (výlučne) bezdomovcami. Mám na mysli rodinu, tvorenú rodičmi a deťmi. Pre alternatívne formy spolužitia (nerodičia a pes, dve slečny a dieťa a pod.) je tento obraz nepoužiteľný.
Orech je škrupina, zvonku tvrdá, z vnútornej strany zjemnená nejakými výčnelkami a priehradkami, už nie rohovitými, ale skôr mäkšími (nezistil som, ako sa to volá). Tie to tak nejako držia celé zvnútra pokope. Vytvárajú akoby kolísku pre jadro, ktoré tam môže pokojne dozrieť a čakať, až sa stane súčasťou štrúdle alebo z neho niečo vyrastie.
Otec chráni rodinu zvonku a na to potrebuje istú pevnosť a silu. Mama to všetko zjemňuje a všetkých spája a drží pohromade zdanlivo neudržateľné (tvrdá škrupina a jemné jadro). A jadro (dieťa) dozrieva.
Nevýhodou obrazu je, že jadro je len jedno a že je v strede. Na rozdiel od dieťaťa, tých môže byť v rodine pokojne viac. Ale jej stredom by sa stať nemali. A obraz pokrivnáva aj v tom, že po dozretí jadra sa ten vonkajší i vnútorný obal stávajú zbytočnými. To však neznamená, že keď deti dozrejú a vypadnú zo svojej škrupiny (pardon, rodiny), rodičia sú zbytoční. Len im začínajú medové časy.
Pôvodne som uvažoval o čerešni, lebo tie mám radšej. Ale uznajte: mäkké na povrchu (prvý obal) a tvrdé vo vnútri (druhý obal)... ako symbol pre rodinu, to nie je celkom to pravé orechové.
PS: Ja viem, že v skutočnosti má aj orech tú mäkkú dužinu a teda je na tom podobne, ako čerešňa. Ale tie decká si to nevšimli... ;-)