ADV-24.dec: Lk 1, 67-79
Zachariáš drží v náruči svojho syna. Neviem, ako sa cíti otec, ktorý prvý krát drží svoje dieťa. Neviem, či je schopný toho veľa povedať. Ale Zachariáš toho hovorí veľa. Prednáša vlastný oslavný hymnus, ktorý sa v závere mení na proroctvo o chlapcovi.
Kde sa to v tom mužovi berie? Asi to nebude len tým, že je z kňazského rodu. Ide asi o niečo viac. Zachariáš práve prehovoril po deviatich mesiacoch mlčania. Celý ten čas bol nemý, celý ten čas len počúval a čítal znamenia čias...
Keby sme dokázali onemieť na tých pár adventných dní, aj naše slová, gestá a postoje pri novonarodenom by vyzerali inak.
