Opakovať si znamenia


"Bolo to najťažšie rozhodnutie, aké kedy musela Jill urobiť,
no napriek tomu prešla okolo leva k potoku, kľakla si k

nemu a začala si naberať vodu do dlaní. Ani z nej nemusela

vypiť veľa... Už po prvom dúšku dokonale zahasila smäd." 
(Strieborná stolička, s. 28)
Malá Jill a Eustace sa ocitli v Narnii. Zavolal ich tam Veľký lev Aslan a poveril ich dôležitou úlohou: nájsť a zachrániť strateného princa Riliána. Lenže ako dokážu dve deti v neznámom svete to, čo sa za desať rokov nepodarilo skúseným narnijským rytierom? Aslan dal Jill štyri znamenia, ktoré im pomôžu. Jill ich má naučiť Eustacha. A každý deň, ráno i večer si ich má opakovať. Lenže dlho jej to opakovanie nevydržalo, raz bola priveľmi unavená, inokedy bolo okolo priveľa zážitkov. Nečudo, že tri zo štyroch znamení prepásli. Najprv bola Jill príliš ustrašená a zahanbená a kvôli tomu Eustace premeškal prvé znamenie – stretnutie s dávnym priateľom. Inokedy príliš túžili po teplej posteli a dobrom jedle, než aby si všimli znamenie v zrúcanom meste obrov... A tak sa ich cesta stáva stále ťažšou a komplikovanejšou a naplnenie poslania je stále ťažšie a nebezpečnejšie.*


Náš Boh nám tiež dal znamenia, princípy dekalógu, ktoré nám majú pomôcť naplniť svoje poslanie a prejsť svoju cestu. Nie obmedzovať, prikazovať a zakazovať... ale chrániť a viesť k cieľu. Aj keď z nášho zúženého pohľadu to vyzerá niekedy úplne inak.
Zhrňujúcim princípom, ktorého dekalóg vychádza, je prvé a druhé prikázanie: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ (Mk 12,29-32)
Ale pravidlá dekalógu nestačí poznať (vedieť ich vymenovať). To ešte nie je zárukou, že si ich človek uvedomí práve v okamihu, keď ich má použiť. Preto biblický autor vyzýva Izraelitov, aby s dekalógom žili: „A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami, a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere.“ (Dt 6,6-8)
Pripomínať si znamenia. Každý deň.

____________________________
* LEWIS, C.S., Strieborná stolička, Slovart, Bratislava 2005.