Zebra sa celá roztriasla od strachu a šepkala: „Ty, mocný a silný lev.“
O nejakú chvíľu potľapkal po chrbte gazelu a spýtal sa: „Kto je tu kráľom?“
„Ty, veľký lev,“ odpovedala gazela.
Okolo prechádzal mohutný slon. Lev sa ho spýtal s výhražným tónom v hlase: „Kto je kráľom lesa?“ Slon schytil leva za chvost, niekoľkokrát ho oplieskal o stromy, zakrútil ním nad hlavou a praštil s ním o zem.
Lev, celý dolámaný, si zavrčal popod fúzy: „No dobre, dobre, nemusíš sa tak rozčuľovať len preto, že nepoznáš odpoveď!“*
V liturgickom roku postupne slávime celé dejiny našej spásy. Posledná nedeľa v ňom je nedeľou Krista – Kráľa. Oslavujeme Krista ako toho, ktorý raz definitívne prevezme moc, ktorá mu patrí a vždy patrila. Oslavujeme Krista – Kráľa. Ale nie takého, ako je ten z mojej dnešnej rozprávky!
Vlastne poznám ešte iného Leva z inej rozprávky, Aslana z Lewisovej Narnie. A, čuduj sa svete, jeho popis popis sa hodí aj na toho nášho kráľa. Asi to nebude náhoda...
_______________________
* Pellegrino, P., Příběhy pro osvěžení duše, KNA, Kostelní Vydří 2012, s. 71.
