Spravodlivé

Mt 18,6
Starý muž ukradol bochník chleba. Jeho rodina hladovala a on si nevedel inak pomôcť. Ale chytili ho a odvliekli pred sudcu. Celé mestečko sa zišlo v súdnej sieni. Všetci žiadali spravodlivý a exemplárny trest. 
Sudca si vypočul obžalobu i zdôvodnenie starca. Na záver vyniesol rozsudok: Žiaden človek nesmie kradnúť. Ani chudobný! Zákon platí rovnako pre všetkých. Preto vás odsudzujem na pokutu 50$. Starcovi sa zahmlilo pred očami. Toľko nemal. V súdnej sieni to zase zašumelo, čakali aspoň mesiac väzenia. 
Ale sudca pokračoval. Za to, že v našom meste žije rodina, odkázaná na kradnutie, odsudzujem všetkých prítomných na pokutu 50 centov. A súdny zriadenec vybral pekne krásne od každého 50 centov. Sudca si odrátal 50 dolárov a zvyšok odovzdal odsúdenému.*

Nuž u nás by takého sudcu stihlo disciplinárne konanie. Ale tak či tak, čo tá Ježišova výčitka: Pokrytci, prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?!
***
Ježiš povedal zástupom: „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: ‚Dážď príde,‘ a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: ‚Bude horúco,‘ a býva. Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé? Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“
Lk 12, 54-59
_________________________ 
* Por.: Lefévre, P., Příběhy psané životem, s. 24.