Rituál

Rituál

CR-28 UT: 
Lk 11, 37-41


Veľký chán sa, napriek všetkým túžbam a očakávaniam svojho okolia, uzdravil zo zákernej choroby. Zvolal svojich radcov a žiadal, aby mu každý z nich povedal, čo si o ňom myslí. Za odmenu im sľúbil po jednom drahokame. Radcovia prichádzali jeden po druhom a doslova sa predbiehali v pochlebovačných rečiach. A každý z nich dostal svoj drahokam. 

Až prišiel posledný, radca Elaim. No ten odmietol vysloviť svoj názor. Na chánovu otázku prečo, odpovedal: „Môj vládca, radšej budem mlčať, lebo pravda sa aj tak nedá kúpiť!“ Elaim nedostal drahokam. Miesto toho ho chán urobil svojim kancelárom. 

Na druhý deň pribehli za chánom ostatní radcovia a žiadali, aby dal popraviť obchodníka, ktorý mu predal drahokamy, pretože sú falošné. „To predsa viem!“ odpovedal chán. „Sú presne také, ako vaše reči.“*



Nie len reči môžu byť falošné, ale aj gestá a postoje. Alebo aspoň plytké, povrchné a prázdne. Ako tie, ktoré pranieruje Ježiš v rozhovore s farizejom: „Čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti.“ Ježiš asi nemá nič proti rituálnemu očisťovaciemu obradu. To, na čo poukazuje, je povrchnosť a vyprázdnenosť tohto rituálu, z ktorého sa vytratil obsah.
Mimochodom my (katolíci) robíme podobný rituál pri vstupe do chrámu. Namočíme ruku do požehnanej vody, prežehnáme sa... Čo chceme tým gestom povedať? A čo by na to gesto povedal Kristus?
***
Keď Ježiš ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl.
Pán mu povedal: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.“ 
Lk 11, 37-41
__________________________
*Por.: Lefévre, P., Příběhy psané životem, s. 9.